Andrej Cifra – Aká a čia je spravodlivosť?

fotoPrvé konkrétne záznamy, ktoré nejakým spôsobom súvisia s pojmom spravodlivosť, sú spojené predovšetkým so starovekou mytológiou. Stelesnenie pravdy a spravodlivosti v starovekom Egypte sa viaže najskôr k bohyni Maat (neskôr Isis), ktorá predstavovala nie len spravodlivosť, ale súčasne aj pojem poriadku, harmónie a prirodzenej rovnováhy vesmíru ustanovenej v okamihu jeho stvorenia. V gréckej mytológii môžeme nájsť záznamy o bohyniach Themis a Diké, ktoré reprezentovali zákonný poriadok a spravodlivosť. U Rimanov predstavovala stelesnenie spravodlivosti bohyňa Justitia. Dnes ju poznáme vyobrazenú ako mladú ženu, ktorá vo svojich rukách zviera váhy – symbol spravodlivosti a dvojsečný meč – symbol rozhodnosti. Zobrazovaná býva aj s páskou cez oči – symbol nestrannosti, ktorý je však niektorými ľuďmi (či už s humorom, alebo s trpkosťou na jazyku) nazývaný aj ako symbol slepoty. Vlastne aká a čia je spravodlivosť? O tejto nadčasovej téme sme sa zhovárali s advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, ktorý od roku 2008 riadi advokátsku kanceláriu (http://www.cifraadvokat.sk/), v ktorej sa snažia pomáhať aj ľuďom, ktorí sa neuvážene zadlžili (http://www.fenixzdruzenie.sk/).

Otázka spravodlivosti je často diskutovaná, dokonca sa prekrúca i využíva či zneužíva na rôzne účely. Spomeňme si, ako sú napr. vojenské konflikty nazývané „spravodlivými vojnami“ a podobne. Z Vášho pohľadu čo je spravodlivosť?

Obrazom spravodlivosti je pre mňa rovnováha, rovnováha medzi povinnosťami a právami, medzi dávaním a braním. Náš život je poznačený jednostrannosťou a nerovnováhou. Preto tam, kde sami pripustíme, alebo vnesieme do svojho života nerovnováhu, nemôžeme očakávať, že nám rovnováhu z vonku prinavráti štátom zriadený súd svojim rozhodnutím. Súd má svoje miesto, ale dokáže korigovať iba zjavné vonkajšie poruchy, ktoré nastali v štátom uznanom spoločenskom poriadku.

Právo väčšinou odráža morálku v danej spoločnosti. Naša spoločnosť sa z tohto pohľadu nachádza v akom stave a aký je v súčasnosti prienik medzi spravodlivosťou na jednej strane a právnym systémom, zákonmi na strane druhej?

Právnici sa pohybujú v bludisku paragrafov ako sprievodcovia, v ktorom sa pri ceste za spravodlivosťou neraz stratia sami aj s tými, ktorých sprevádzajú. Problém je v tom, že hoci všetci o spravodlivosti rozprávame, nikto presne nevie, ako vyzerá. Skoro každý dnes vie vymenovať dlhý zoznam svojich práv, ale skoro nikoho nezaujíma a teda ani nevie, aké má povinnosti. O spravodlivosť usiluje a zachováva ju skôr ten, kto berie ohľad a stará sa o dobro ostatných, ako ten, kto sa bije do hrude a bojuje proti nespravodlivému počínaniu iných.

Právny systém je dnes tak rozsiahli a zložitý, výklad zákonov tak nejednoznačný – hovorí sa, že kde sa stretnú dvaja právnici, tam sú tri názory – že zrejme nie je v možnosti jedného právnika plnohodnotne obsiahnuť všetko, nehovoriac o možnostiach  jednoduchého človeka. Máte nejaké vysvetlenie pre obrovský nepomer súčasného obsiahleho práva voči jednoducho zostaveným „10-tim Božím prikázaniam“?

Človek neustále hľadá nové a nové spôsoby, ako obísť zákon, ako dosiahnuť svoje, na úkor iného. Predovšetkým preto sa prijímali a prijímajú stále nové a komplikovanejšie zákony. Zo zákonov ako ukazovateľov ciest k spravodlivosti, tak dnes máme hustý les, v ktorom sa strácajú aj tí, ktorí zákony vykladajú.

Zrejme budeme asi príliš ďaleko od pravdy pri tvrdení, že sa nám už niekedy podarilo na dlhší čas vytvoriť ideálnu, spravodlivú a šťastnú spoločnosť v nejakej krajine na Zemi. Ako by podľa Vášho názoru mala vyzerať spravodlivá spoločnosť, ako sa k nej dá dopracovať?

V uplynulých rokoch moja kancelária zastupovala tisíce ľudí, ktorí sa neuvážene zadlžili. Pretlak životných ťažkostí a vnútorná hodnotová dezorientácia spôsobujú, že podliehame pokušeniam konzumu a zapletáme sa do jeho viditeľných aj neviditeľných slučiek. Videl som mnoho nešťastných osudov a mnohým by som rád pomohol a doprial, aby boli trpkých ťažkostí ušetrení. Súčasne ale viem, že to nejde, pretože všetci máme slobodu voľby a nikto nemôže inému odňať následky jeho vlastných rozhodnutí.
Perspektívu nevidím v technických opatreniach prostredníctvom komplikovaných zmien predpisov. Principiálne verím v koncepciu zákona, ktorý je jednoduchý, jasný a zrozumiteľný svojim účelom, a preto je v praxi vnímaný ako prospešný, ľuďmi rešpektovaný a v prípade sporov, súdmi aj správne vykladaný.
Riešime však iba vonkajšie prejavy nevyriešených problémov, ktoré nosíme v sebe. Podporovanie pozitívnych hodnôt a kvalít človeka automaticky redukuje spoločenské negatíva a ľudské slabosti. O to sa môže pričiniť každý z nás a nečakať, že mu prinesie riešenie niekto druhý. Reálne riešenie je podmienené mierou našej vlastnej ochoty a schopnosti preberať zodpovednosť za dôsledky našich vlastných rozhodnutí. 

Často máme sklon vnímať svoje problémy, utrpenie, ktoré sa nás týka priamo alebo aj nepriamo, ako nespravodlivosť, či neprávosť, mnoho ľudí má pocit, že trpí nezaslúžene, alebo len náhodne. Sú však aj ľudia, ktorí tvrdia, že to má nejaký hlbší zmysel, príčinu. Ako to vnímate Vy?

Nie je ľahké v ťažkých situáciách prijať myšlienku, že všetko čo sa nám deje, má niekde svoj počiatok a pôvod. Vysvetlenie a východisko však poskytujú napríklad jednoduché Kristove slová: „Čo zasejeme, to zožneme!“, ktoré jasne vystihujú schopnosť človeka formovať si vlastný osud. Veľmi blízky mi je aj Platónov názor o „duši prezliekajúcej si telo ako šaty a putujúcej pozemskými životmi, aby sa učila…“. Mne osobne pri hľadaní odpovedí na takéto a iné základné otázky bytia, ako sú zmysel života, spravodlivosť a podobne, veľmi pomohla kniha Posolstvo Grálu – Vo svetle Pravdy. (pozn. redakcie: viac sa o uvedenej knihe môžete dozvedieť na: https://posolstvo-gralu.org/vo-svetle-pravdy/)

Ako by sa mal podľa Vás človek „vyrovnať s vlastným utrpením“, resp. ako by mal správne reagovať na bezprávie?

Stav utrpenia vnímam ako úzku a bolestnú cestičku tunelom, do ktorého za určitých okolností náhle spadneme. Keď sa človek ocitne v takomto tuneli, nedokáže ísť už späť, ani doprava ani doľava. Ak nechce v nepríjemnej a úzkej chodbe ostať stáť, potrebuje to prijať – postupovať jediným možným smerom, za svetlom na konci tunela.
Pokiaľ vnímame konanie niekoho iného ako bezprávie, potrebujeme si v prvom rade najprv sami ujasniť a porozumieť, čo nás robí vnútorne šťastnými a naučiť sa hovoriť NIE vlastnej povrchnosti, pohodlnosti a ľahostajnosti… až potom sme schopní účinne aj navonok hovoriť NIE a postaviť sa neprístojnému správaniu iných ľudí.
Gándhí, ktorý stal na čele hnutia, ktoré oslobodilo Indiu spod britskej koloniálnej nadvlády, vysvetľoval britskému kráľovskému miestodržiteľovi, že aj kvôli dobru samotných Britov musia Indovia odmietnuť koloniálne vykorisťovanie, pretože takýto nezdravý stav škodí aj vykorisťovateľovi a aj vykorisťovanému. Takýto prístup sa volá pozitívne NIE. Zastávať a chrániť vec samotnú, byť za niečo a nebyť proti niekomu… dokázať vnímať ľudskú bytosť aj v tom človeku, ktorý pácha bezprávie.
Odplácanie nepríjemného nepríjemným je zaručeným receptom na konflikt, ktorý vyústi do gradácie (ping-pongu) vzájomných negatívnych reakcií. Narastajúce množstvo konfliktov a teda aj súdnych sporov napovedá o našej snahe presadzovať svoje vlastné sebecké chcenie, na úkor niekoho iného, teda na úkor rovnováhy a spravodlivosti. Na súde sa stretávajú, stoja proti sebe dve strany, ktoré majú odlišné predstavy o tom, ako by mal svet vyzerať… tieto strany sa navzájom snažia si tieto svoje predstavy vnútiť, vnútiť prostredníctvom rozhodnutia súdu. V praxi súdny spor vyhráva šikovnejší a silnejší, ktorý má k dispozícii lepšie „hracie karty“ – dôkazy, ktoré môžu byť oficiálnym podkladom pre rozhodnutie súdu. Konflikt sa však súdnym sporom spravidla ešte prehlbuje, a tak ostávajú porazení obaja.

O vytvorenie akej spoločnosti by sa ľudia mali snažiť, aby realizáciu spravodlivosti jednotlivca dokázali realizovať aj v rámci spoločenskej, celkovej spravodlivosti, aby neboli porazení obaja, ako tvrdíte­?

Goethe mal povedať, že nedorozumenie a ťažkopádnosť v komunikácii spôsobujú vo svete viac omylov ako zákernosť a zloba. Pokiaľ venujem pozornosť iným ľuďom, vnímam ich potreby (nielen zrakom a sluchom) a mám úprimnú snahu im porozumieť, potom je možné udržiavať s inými spravodlivé a vyvážené vzťahy, alebo aspoň vďaka informovanosti predchádzať väčšine sporov. Pokiaľ ignorujem potreby ľudí, nevážim si ich, považujem sa za múdrejšieho, potom nedokážem získať obraz o potrebách ostatných a preto je ťažké udržiavať s nimi spravodlivé vzťahy. Vzájomné porozumenie a pochopenie považujem za stavebné kamene spravodlivosti. Myslím, že vo vzájomnom porozumení a pochopení, máme čo doháňať. Mimochodom koncepcia spravodlivej spoločnosti je známa už tisícročia a formuluje ju tzv. zlaté pravidlo mravnosti: Konaj iným tak, ako chceš, aby oni konali tebe. Nekonaj iným to, čo nechceš, aby oni konali tebe. Ako je však známe, samotná teória bez praxe ovocie neprinesie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.