Prof. RNDr. Milan Lapin PhD. (lapin@fmph.uniba.sk) patrí medzi najvýznamnejších klimatológov na Slovensku. Pýtali sme sa, aký očakáva scenár vývoja globálneho otepľovania atmosféry na Zemi.
Najnovšie merania potvrdzujú skôr zrýchľovanie otepľovania na Zemi, alebo jeho spomaľovanie?
Najnovšie merania potvrdzujú, že v časových radoch globálnej, hemisférickej a aj regionálnej priemernej teploty vzduchu sa vyskytujú odchýlky v jednotlivých rokoch, ktoré sú spôsobené prirodzenou premenlivosťou priemerov teploty vzduchu. Táto medziročná premenlivosť dosahuje pri globálnej teplote až 0,3 °C, pri regionálnej priemernej teplote aj viac ako 1 °C a zapríčiňuje ju najmä striedanie javov El Niňo a La Niňa, výskyt vulkanických erupcií a takých kladných alebo záporných oscilácií ako PDO, NAO, AO a ďalších, ktoré majú trvanie od 2 do 30 rokov. Dôležitý je dlhodobý časový trend vypočítaný najmenej z 30-ročných radov meraní. Takýto trend je s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinený zosilňovaním skleníkového efektu atmosféry a dosahuje od roku 1965 globálne oteplenie asi o 0,8 °C, na severnej pologuli asi o 1,0 °C a v Arktíde viac ako o 2,0 °C. Neboli zaznamenané žiadne náznaky spomaľovania dlhodobého trendu otepľovania.
Aký vývoj teplôt predpokladáte v najbližších 50 rokoch na Zemi a zvlášť na Slovensku?
Aj v najbližších 50 rokoch očakávame podobný trend otepľovania klímy, pričom bude v krátkych obdobiach ovplyvňovaný prirodzenou premenlivosťou klímy. Na Zemi sa oteplí asi o 1 °C, na Slovensku asi o 1 až 2 °C, čo bude do určitej miery modifikované množstvom emisie skleníkových plynov do atmosféry. Emisia skleníkových plynov závisí aj od politických rozhodnutí a od vývoja technológií, preto ju nie je možné presne odhadnúť na dlhšie obdobie ako 10 rokov.
Do akej miery je súčasné ohrievanie Zeme zapríčinené človekom a do akej prirodzenými cyklami Zeme?
Človek ovplyvňuje klimatický systém Zeme, a teda aj prebiehajúcu klimatickú zmenu (globálne otepľovanie), predovšetkým emisiou skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, ako aj zmenami vo využívaní krajiny, najmä odlesňovaním, zavlažovaním a vysušovaním (melioráciou) kontinentov. Uvedené vplyvy na klimatický systém Zeme už prekročili od roku 1900 v energetickom vyjadrení prírastok energie o 2,0 W/m2 (ako hustotu toku). Je to aspoň 10-krát viac ako predstavujú zmeny prichádzajúceho slnečného žiarenia v 11-ročnom priemere na celej Zemi. Aktivity človeka sa tak stali v posledných desaťročiach dominantným parametrom meniacim dlhodobý režim klímy na Zemi.
Podľa niektorých teórii (aj vedeckých) môžeme byť naopak svedkami novej doby ľadovej. Už v minulosti sa vyskytovali napr. „krátke doby ľadové“ (posledná skončila v 19. storočí), nenaznačujú tieto výskumy, že na Zemi sa striedajú teplé a chladné obdobia bez ohľadu na činnosť človeka?
Krátkodobé ochladenia (100 až 300 rokov) boli v minulosti spôsobované znížením slnečnej aktivity, prípadne rozsiahlou sopečnou činnosťou a dosahovali v priemere na celej Zemi okolo 0,5 °C, regionálne aj viac ako 2 °C kvôli zmenám v atmosférickej a oceánickej cirkulácii. Takúto zmenu predbežne nie je možné zistiť z existujúcich pozorovaní a s vysokou pravdepodobnosťou sa v najbližšom storočí nevyskytne. Dlhodobý cyklus ľadových dôb, s trvaním okolo 100 tisíc rokov, je spôsobený zmenami orbitálnych parametrov obehu Zeme okolo Slnka (Milankovičove cykly). S istotou môžeme potvrdiť, že v najbližších 20 tisíc rokoch sa takáto ľadová doba na Zemi nevyskytne. Dlhšie cykly zmien klímy, s trvaním miliónov až stoviek miliónov rokov, nemá význam spájať s terajšími zmenami klímy v rámci jedného storočia. Také zmeny klímy síce predstavovali globálne aj viac ako 10 °C, no trvali tak dlho, že v rámci jedného storočia boli určite menšie ako 1 °C. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2100 budú zmeny klímy na Zemi dominantne ovplyvňované činnosťou človeka, pričom krátkodobé výkyvy (počas menej ako 10 rokov) budú významne ovplyvňovať spomínané prirodzené faktory tak, ako aj v minulosti. Je dosť vysoká pravdepodobnosť, že zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry vplyvom ľudskej činnosti bude pokračovať najmenej do roku 2200, čo je spôsobené aj dlhým zotrvaním skleníkových plynov v atmosfére a konzervatívnym režimom aktivít človeka.
