František Mikloško – Ilúzia slovanskej vzájomnosti.

O tom, že idea slovanskej vzájomnosti ako konkrétnych prejavov etnickej spolupatričnosti slovanských národov neexistovala a ani neexistuje, máme možnosť vidieť od počiatku slovanských dejín. Súčasná vojna len potvrdzuje, že táto myšlienka je neuplatniteľná, pričom realita minulosti a súčasnosti je s ňou naopak v úplnom rozpore. Na otázky odpovedal bývalý politik RNDr. František Mikloško (https://www.upn.gov.sk/sk/frantisek-miklosko-1947/). Dnes sa venuje predovšetkým rodine, priateľom a publicistike.

Vzťahy Čechov, Moravanov a Slovákov sa v porovnaní so vzťahmi medzi Srbmi a Chorvátmi a Rusmi a Ukrajincami javia doslova ako „z inej planéty“. Čo všetko má vplyv na vzťahy medzi príbuznými národmi?

Isto sú to územné požiadavky, problémy s menšinami, nevyrovnané „účty“ z minulosti, prílišná dominancia jedného voči druhému, iné náboženstvá a mentality. Srbi sú pravoslávni, Chorváti katolíci, Rusi sú pravoslávni, nemalá časť Ukrajiny je historicky poznačená „západom“. Slováci a Česi nemajú územné požiadavky, sme národmi Strednej Európy, pri delení Česi prijali, že sa ich územie umenší.

Symbolicky, takmer presne pred 100 rokmi, 24. augusta 1923 si známy ukrajinský spisovateľ, dramatik a politik Volodymyr Vynnyčenko do denníka zapísal: „Byť Ukrajincom znamená byť neustále v stave dokazovania svojho práva na existenciu.“ Ako by ste v historických súvislostiach charakterizovali vzťahy medzi Rusmi a Ukrajincami?

Ja by som sa v tejto chvíli ani nezaoberal históriou. Ukrajinci boli surovo napadnutí Rusmi a za cenu zničenia krajiny, straty na životoch a neistému koncu vojny, nechcú, aby im Rusi diktovali ich budúcnosť. Ukrajinci v tejto vojne navždy dokázali svoje právo na existenciu.

Slovanská vzájomnosť sa javí ako ilúzia aj kvôli od dávna nie priateľským vzťahom Poliakov a Rusov. Poliaci boli jediní v histórii, ktorým sa podarilo dobiť Rusko a obsadiť aj Moskvu. Tiež sú známe donedávna nedobré vzťahy medzi Poliakmi a Ukrajincami, napr. kvôli obdobiu II. sv. vojny.
Mýlil sa Ľ. Štúr, keď hovoril o slovanskej vzájomnosti? Kedy v histórii pomohol nezištne nejaký slovanský národ inému slovanskému národu?

Ktorý slovanský národ, okrem Čechov a čiastočne Chorvátov nám v dejinách pomohol? Myšlienka Ruska, ktoré nás nezištne ochráni je smiešna ilúzia. Nakoniec, komu Rusi v dejinách nezištne pomohli? Vždy išli v prvom rade za svojimi imperiálnymi záujmami.

Ako by sa mala v súčasnej modernej dobe slovanská vzájomnosť prejavovať? Alebo je táto otázka už naozaj úplne prekonaná a teraz aj nezmyselná?

Slovanské národy sú blízke jazykom, mentalitou, pohostinnosťou, priateľskosťou. Stretajme sa s nimi na tejto báze, ale spoliehajme sa v prvom rade na seba a otvorme sa celej Európe i svetu. Gotiku, renesanciu i barok k nám nepriniesli slovanské národy. Čím by sme boli bez ich architektonických, umeleckých a kultúrnych skvostov?!

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že znakom súčasnej doby je, aby ľudia hľadali Pána Boha. Ako ste to mysleli?

Pápež František v nedeľnom príhovore 1. mája označil vojnu na Ukrajine za „desivý úpadok ľudstva“. Toto Zlo je odvrátená tvár Dobra, ktorým je Boh. Som presvedčený, že dnes sa jedná o to, na ktorú stranu sa ľudia rozhodnú postaviť a podľa toho konať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *