František Mikloško – Nikto nevie ako sa to bude ďalej vyvíjať a z tejto neistoty svet zastal a čaká, čo bude.

Ešte pred pár týždňami by zrejme málokto uveril, že sa celosvetová situácia môže tak rýchlo zmeniť. Dnes už média informujú o najväčšej hrozbe od II. svetovej vojny – o pandémii koronavírusu, o prepuknutí celosvetovej hospodárskej krízy. Denne počúvame o množstve nakazených, mŕtvych, o opatreniach vlád. Kto by ešte pred pár týždňami očakával, že sa bude potýkať so zákazom vychádzania bez rúška, zákazom opustiť svoj okres, so zákazom stretávania sa, či so zatvorenými obchodmi, službami? Na otázky odpovedal RNDr. František Mikloško (https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Miklo%C5%A1ko). Dnes sa venuje predovšetkým rodine, priateľom a publicistike.

V jednom z našich predchádzajúcich rozhovorov z februára 2019 (https://www.nazor.info/frantisek-miklosko-kandidat-na-prezidenta-ktoreho-pozna-cele-slovensko/) ste sa vyjadrili: „Možno nás čakajú ťažké časy, ale osobne som do budúcnosti optimista.“ Prešiel rok a ťažké časy naozaj prišli. Napriek tomu, že o súčasnej pandémii sme vtedy ešte nevedeli, na základe čoho ste ťažké časy predpokladali?

Už dlhý čas nosím v sebe pocit, že svet, alebo lepšie západná civilizácia sa dostala duchovne do slepej uličky. Dostala sa vedecky, ekonomicky i sociálne na vrchol svojho príbehu a zatúžila byť „ako bohovia“. Začala s porušovaním Božského tabu, ktoré nám bolo dané ako miera a skúška našej slobody. A to sú už známe príbehy babylonskej veže, i zániku veľkých civilizácií. Tým nechcem hovoriť, že som predpovedal pandémiu koronavírusu. Len som mal a mám pocit, že stojíme na križovatke.

Z histórie vieme, že pandémie ako mor, cholera, tuberkulóza, čierny kašeľ, týfus, španielska chrípka, atď. pripravili o život milióny ľudí. Keď neberieme do úvahy epidemiologické, či biologické hľadisko, prečo je ľudstvo v súčasnosti podľa Vás konfrontované ďalšou pandémiou?

Nikto nevie, ako sa tu objavil tento vírus. Aj preto vznikajú rôzne nezmyselné konšpiračné teórie. Ľudstvo je dnes podľa mňa konfrontované s celosvetovou neistotou. Nikto nevie ako sa to bude ďalej vyvíjať a z tejto neistoty svet zastal a čaká, čo bude. Je jasné, že v jednom bode sa bude treba nejako rozhodnúť, lebo sa to vo svete ekonomicky i sociálne z večera na ráno môže všetko zrútiť. To môže byť ťažké rozhodovanie: či uvoľniť ekonomiku a riskovať, že sa to bude ďalej šíriť a bude to prinášať obete na ľudských životoch, alebo budeme pokračovať v izolácii ďalej, ale svet sa začne aj tak, ale ináč rútiť. V tomto smere mám pocit, že lídri štátov budú ako vo vojne. Budú možno rátať, ktorý strategický krok prinesie menej obetí. Samozrejme, je tu ešte Vyššia moc, ktorá môže zasiahnuť.

Z globálneho pohľadu, aký dopad môže mať súčasná situácia na ľudstvo? Kam sa posunie naša civilizácia?

Čítame o tom veľa odborných prognóz. Mne sa zdá, že kríza trvá ešte krátko, aby zanechala hlbšiu stopu vo vedomí ľudstva. Pamätám si, ako Helmut Kohl raz povedal, že je posledným Európanom medzi politikmi. Mal zrejme na mysli, že je posledným politikom, ktorý v Európe nesie skúsenosť druhej svetovej vojny a jej dôsledkov. Toto vnútorné poznanie povojnových politikov veľmi poznačilo a znamenalo potom cestu Európy bez vojen. Prešli už takouto vnútornou katarziou politici, intelektuáli, umelci? Možno najviac ňou prechádzajú obyčajní ľudia, ktorí sú touto krízou najviac dotknutí. Dnešný čas je aj čakaním na prorokov. Samozrejme nie falošných!

Ako vnímate súčasné obdobie „koronakrízy“, v ktorom je veľké množstvo ľudí nútených utiahnuť sa do ústrania a strádať, čím sú ale zároveň nabádaní, aby v spoločenskom a sociálnom odlúčení dospeli k vnútornému rastu, či prehodnoteniu svojich životných hodnôt?

Máte pravdu, ale keď človek nevie, čo dá deťom zajtra jesť, tak je mu ťažko hovoriť, že má šancu sa vnútorne obrodiť. V prvom rade treba hovoriť o solidarite, aj keď v celospoločenskom meradle by to mali zadefinovať lídri štátu. Človek v takýchto situáciách nepotrebuje učené reči, potrebuje cítiť, že nie je sám. Pokiaľ ide o možnosť premeny ľudí, Biblia, zvlášť Stará Zmluva obsahuje takéto príbehy, keď sa Izraeliti dostali do ohrozenia a núdze. Niekedy ich to primälo k obráteniu, ako v Ninive, inokedy zostali zatvrdnutí, ako v Sodome a Gomore a inokedy zase chvíľu sľubovali vernosť Hospodinovi, ale o chvíľu už tancovali okolo zlatého teľaťa. V tom máte pravdu, že premena človeka je najhlbšia, keď je osobná a nedeje sa v atmosfére masy. Ak by sa takéto opravdivé premeny ľudí uskutočnili, bola by to veľká nádej do budúcnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *