Ján Mičovský – Ako zlepšiť súčasnú situáciu.

Súčasný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Ján Mičovský, CSc. sa do povedomia verejnosti dostal vďaka svojmu nekompromisnému postoju voči korupcii – v r. 2010 získal ocenenie Biela vrana (odhalil rozsiahle plytvanie v štátnom podniku Lesy SR). Je autorom knihy Nežná zelená, bol tiež členom petičného výboru Ľudia pre lesy. Netají sa tým, že s prírodou je zrastený telom aj dušou. Ako vníma súčasnú situáciu a ako sa hodlá popasovať s dlhodobo neriešenými alebo nedostatočne riešenými problémami v oblasti pôdohospodárstva?

O potravinovej sebestačnosti Slovenska sa hovorí už roky, ale zdá sa, že si s týmto problémom jednoducho nevieme rady. Aké opatrenia robíte na zvýšenie potravinovej sebestačnosti?

Potravinová sebestačnosť nespočíva len v zabezpečení dostatku surovín, ale aj v spracovaní týchto surovín na Slovensku a zabezpečení ich dostatku v požadovanej kvalite, bezpečnosti a cenovej dostupnosti pre občanov Slovenska.
Pre zabezpečenie potravinovej sebestačnosti je potrebné poskytnúť podporu nielen poľnohospodárom – prvovýrobe, ale aj potravinárom – spracovateľom, keďže segment spracovateľského potravinárskeho priemyslu nebol a ani nie je v súčasnosti dostatočne podporovaný.
Sekcia potravinárstva a obchodu vyvíja aktivity pre zabezpečenie podporných mechanizmov aj pre spracovateľský priemysel. Situácia v potravinárstve je dôkladne analyzovaná. V rámci „Plánu obnovy” Next Generation EÚ je tento komponent na prvoradom mieste v rámci nášho ministerstva so zameraním na systémové riešenia, inovácie a modernizáciu, oblasť energetického hospodárstva, zlepšenie životného prostredia vrátane zníženia uhlíkovej stopy a zabezpečenie dostatku potravín v krízových situáciách, podporu vertikálnej spolupráce v SR v záujme dosiahnutia spoločného cieľa a reformy v potravinárstve v prospech spotrebiteľa.
Z pohľadu zabezpečenia sebestačnosti je dôležité orientovať podporu aj na spoluprácu v rámci dodávateľského potravinového reťazca, vzhľadom na udržanie a zvýšenie spracovania poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, vytváranie pridanej hodnoty na Slovensku, skracovanie odbytových reťazcov, čo má tiež podstatný dopad na životné prostredie. Nesmieme opomenúť ani jednoznačné kroky a stratégiu za účelom zníženia salda.

Ako sa pozeráte na problém, že pre dosiahnutie želateľnej úrodnosti pôdy sme nútení používať stále viac umelých hnojív a naopak tých prirodzených (napr. maštaľný hnoj) sa používa stále menej. Okrem toho, bez chemických postrekov je takmer nemožné dopestovať kvalitnú úrodu. Strieka sa stále viac a prakticky všetko od pšenice až po čerešne…

Nepozeráme sa na to ako na problém. Hnojivá samy o sebe nezvyšujú úrodnosť pôdy. Neznamená, že keď budete hnojiť len organickými hnojivami, automaticky budete zvyšovať úrodnosť pôdy. Úrodnosť je súbor fyzikálnych a chemických vlastností pôdy, čiže nie je to len priamo o hnojivách, aj keď nepopierateľne hnojivá majú významný vplyv. Napríklad dusík je prvok, ktorý je kľúčový, a tým že nie je zásobný, je potrebné ho každý rok dodávať v menších množstvách a často – podľa potreby jednotlivých plodín a rôznych foriem – od plošného hnojenia po hnojenie na list a všetko medzitým.
Bez postrekov je možné dopestovať úrodu. No na jej dopestovanie by ste museli využiť iné formy ochrany, ktoré sú oveľa náročnejšie na ľudskú prácu alebo iné vynaložené náklady. Na jednej strane je požiadavka mať stále lacnejšie potraviny s menej náročnou prácnosťou a na strane druhej nepoužívať chemické postreky. Do prípravkov na ochranu rastlín sú zahrnuté aj biologicky aktívne látky. Nie je pravda, že sa „strieka stále viac.” Precíznym poľnohospodárstvom sa zasahuje cielenejšie. Na Slovensku sme oproti iným štátom EÚ na spodnej hranici používania prípravkov na ochranu rastlín.
Nie je problém pestovať len ekologické potraviny. Otázka je, či sme ich v Európe schopní vyprodukovať dostatok, za akú cenu a s ohľadom na kvalitu – sú to hlavne hubové ochorenia produkujúce mykotoxíny, ktoré vstupujú do uvedenej rovnice.
V Spojených štátoch jeden farmár živil v roku 1960 priemerne 26 ľudí, dnes ich živí 155 „celý rok”. (ZDROJ: https://www.farmflavor.com/lifestyle/farm-facts-the-united-states-farmer/)

Jedným z vážnych problémov Slovenska je aj krajinotvorba – chýbajúce vysporiadané a zjednotené pozemky, veľké plochy monokultúr bez remízkov, vetrolamov, stromoradí, napr. pri cestách v poľnohospodárskej krajine sa stromy už nesadia, len sa likvidujú, resp. dožívajú… Čo plánujete v tomto smere urobiť?

Súčasťou skutočne komplexných pozemkových úprav je vždy aj projekt tvorby krajiny a následne jeho realizácia. K dnešnému dňu nie je takto komplexne upravené ani jedno katastrálne územie na Slovensku! V tomto už pokračovať nebudeme. Všetky novo začaté úpravy budú vždy sprevádzané aj realizáciou vetrolamov, stromoradí, rybníkov, ciest… teda reálnou tvorbou krajiny, ktorá bola doterajším spôsobom hospodárenia devastovaná.

Aký máte dojem zo súčasnej situácie vo svete, nielen čo sa týka pandémie, ale celkovo, akým smerom sa uberá naša spoločnosť?

Neviem ako bude táto doba raz pomenovaná, určite je prevratná, a to v dobrom i v zlom. Obrovský nárast materiálnych statkov nekopíruje podobný nárast morálky, zodpovednosti. Možno práve pandémia nám pripomenie, že nie všetko sa dá stiahnuť z internetu, že náš vzťah k okoliu, prírode, musí byť vnímavejší, citlivejší. Nie sme vládcami sveta, sme jeho dedičmi a poručiteľmi, tak by sme mali aj žiť.

Vaša životná filozofia? Darí sa Vám ju realizovať aj na poste ministra?

V každej práci hľadať zmysel, tešiť sa z každého dňa. Nie všetko si ponechať, vedieť sa podeliť. Chodiť do prírody. Hľadať správnu mieru v protikladoch. Snažím sa o to všetko aj na ministerstve, s výnimkou tej prírody, azda úspešne…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *