Voľným okom viditeľné, letiace kométy priťahujú pohľady asi všetkých ľudí. Týmto vesmírnym úkazom sme obvykle očarení, či užasnutí. Nie inak tomu bolo aj 17.4.1874, keď sa na oblohe objavila kométa C/1874 H1 (Coggia) nazývaná aj Veľká kométa. Jej francúzsky objaviteľ J.E.Coggia ju opísal takto: videl som, ako sa chvost kométy skracoval a predlžoval, zosvetľoval a zhasínal, ako lúče polárnej žiary. Rozšírené vlnenie a rýchle vibrácie prechádzali pozdĺž nej postupne, od horizontu až po jej koniec, čo jej dodávalo vzhľad jemnej hmloviny vlniacej sa v silnom vánku. Pulzovanie a vlny svetla mali rôznu dĺžku; niektoré boli krátke, zatiaľ čo iné trvali dlhšie. Chvost kométy sa zapálil a horel viac ako hodinu, potom zase zhasol, čo sa opakovalo viac ako stokrát. Zánik bol niekedy taký úplný, že nebolo možné vidieť žiadnu stopu po kométe; pričom niekedy sa rozžiarila tak silno, že ju bolo možné napriek mesačnému svetlu ľahko rozlíšiť vo všetkých obrysoch, dokonca až po jej samý koniec, ktorý bol vtedy trochu na juh od γ Ursa Minoris v súhvezdí Malý voz. Ján Svoreň je vedeckým pracovníkom Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV, jeho hlavným predmetom záujmu sú práve kométy.
Veľká kométa bola bezpochyby nádherná a skutočne veľká. Vo svojej najjasnejšej podobe zrejeme prekonala prvú magnitúdu a v jej žiarení bolo vidieť sériu „obalov“. Táto kométa bola neperiodická, čo to presne znamená a bolo jej „správanie“ niečím výnimočné?
Napriek tomu, že toto nesprávne označenie prevzala aj Wikipédia, kométa C/1874 H1 (Coggia) nie je neperiodická. Pohybuje sa po veľmi pretiahlej elipse, ktorej najbližší bod k Slnku (perihélium) je vo vzdialenosti 0,676 astronomickej jednotky (skratka au) a najvzdialenejší bod dráhy (afélium) vo vzdialenosti 1145 au. Jedna astronomická jednotka je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka. Obežná doba kométy kométa C/1874 H1 (Coggia) je približne 13 700 rokov. Ide teda o kométu dlhoperiodickú.
Vysvetlenie: Kométy delíme podľa ich obežných dôb na krátkoperiodické, dlhoperiodické a neperiodické. Krátkoperiodické kométy majú obežné doby kratšie ako 200 rokov, dlhoperiodické kométy majú obežné doby dlhšie, pričom sa ale stále pohybujú po eliptických dráhach v jednom ohnisku ktorých je Slnko. Neperiodické kométy sú na parabolických alebo hyperbolických dráhach, na ktorých absolvujú jeden prechod popri Slnku a potom navždy opustia našu Slnečnú sústavu.
Kométa C/1874 H1 (Coggia) bola veľmi jasná a počas leta 1874 viditeľná aj voľným okom. V čase, keď prechádzala popri Zemi (v júli 1874), jej chvost dosahoval dĺžku až 70 stupňov. Pozorované premenlivé javy vo chvoste môžeme vysvetliť interakciou elektricky nabitých častíc vo chvoste kométy s medziplanetárnym magnetickým poľom.
Ako kométy vznikajú, odkiaľ sa berú?
Kométy sú prirodzenou súčasťou formovania planetárnych sústav. Je to v podstate stavebný materiál, ktorý sa nesformoval do väčších planetárnych telies. V Slnečnej sústave sa kométy nachádzajú v dvoch obrovských rezervoároch: (1) za dráhou Neptúna v Edgeworthovom-Kuiperovom páse a (2) na pol ceste k najbližšej hviezde v Oortovom oblaku. V týchto vzdialených rezervoároch nie sú kometárne jadrá, ktorých priemery sú maximálne niekoľko desiatok kilometrov, zo Zeme pozorovateľné. Gravitačné pôsobenie hviezd prechádzajúcich v blízkosti Slnečnej sústavy alebo galaktické slapy, môžu kometárne jadrá z rezervoárov nasmerovať do vnútornej Slnečnej sústavy. Tu sa v blízkosti Slnka ich povrchy nahrejú, ľady z ktorých sú zložené začnú sublimovať, vytvoria prachovo-plynnú obálku – kómu a chvost. A vtedy zaznamenáme ich objavenie.
Od čoho závisí, z čoho je kométa zložená, hlavne jej jadro a z čoho sú kométy najčastejšie zložené?
Kométy sú vlastne konzervy materiálu, z ktorého vznikli aj ostatné telesá Slnečnej sústavy. Na rozdiel od planét, kde sa tento materiál vplyvom tektoniky i sopečnej činnosti premenil, v kométach je v pôvodnom stave. Kométy sa skladajú z ľadu a prachu v pomere 4:1. Pričom ľad nie je len vodný, ale môže byť tvorený aj rôznymi zmrznutými plynmi, ako napr. CO, CO2, N2, O2, glycín, sírouhlík a mnoho ďalších.
Poznáme nejakú kométu, ktorá mala v porovnaní s ostatnými nezvyčajné zloženie? Z čoho bola zložená?
Zatiaľ to vyzerá tak, že kométy majú veľmi podobné zloženie a rozdiely zaznamenávame len podľa toho, ako blízko prídu k Slnku a ako veľmi sa zahreje ich povrch. Len pri mimoriadne blízkom priblížení k Slnku sa napr. objaví sodík, ktorý vo väčších vzdialenostiach nie je pozorovateľný. Faktom však je, že zatiaľ nemáme dostatočnú vzorku materiálov získaných z komét, aby sme ich mohli vzájomne porovnávať.
Halleyho kométa je krátkoperiodická a okolo Zeme by opäť mala letieť v r. 2061. Od čoho závisí jej pohyb, smer a ako je možné, že v atmosfére celá nezhorí?
Kométa 1P/Halley sa pohybuje po eliptickej dráhe okolo Slnka s dobou obehu 74 až 76 rokov. Drobné zmeny v jej obežnej dobe spôsobujú planéty najmä Jupiter a Saturn, keď sa k nim kométa priblíži na malú vzdialenosť.
Kométa 1P/Halley nevstupuje do atmosféry žiadnej planéty (to by bol jej koniec, aj každej inej kométy). Minimálna vzdialenosť dráhy kométy 1P/Halley od dráhy Zeme je 0,08 astronomických jednotiek čo je približne 12 miliónov kilometrov.
Je to len krása komét, ktorá nás fascinuje pri pohľade na ne, alebo je v tom aj niečo iné?
V minulosti išlo najmä o to, že kométy sa na oblohe objavili celkom nečakane, no aj dnes, keď už vieme predpovedať objavenie sa nejakej kométy, ide o vzácny úkaz. Pekná, jasná kométa, ktorú netreba na oblohe prácne hľadať, ale „pozriem sa a vidím“, sa objaví v priemere len raz za 15 rokov. Keď si ešte uvedomíme, že počas obdobia najlepšej viditeľnosti je viditeľná len z obmedzenej časti zemského povrchu, ide o jav viditeľný pár-krát za život.
