Tomáš Výboch – Ovocím homeopatickej liečby je trvalé vyliečenie, duševné i fyzické.

tomas-vyboch59594757_0Homeopatia sa čoraz častejšie stáva obľúbenou formou alternatívnej liečby, no mnohokrát aj terčom kritiky, špekulácii a výsmechu. Doteraz sa presne nepodarilo zistiť na akom princípe homeopatiká fungujú, no napriek tomu sú ich účinky nespochybniteľné. Ing. Tomáš Výboch pracuje ako účtovný analytik, po práci sa venuje takmer výhradne homeopatii. Študoval v Slovenskej akadémii klasickej homeopatie; u jej zakladateľa MUDr. Vladimíra Petrociho absolvoval ročnú homeopatickú prax. Je tiež členom rady Slovenskej komory homeopatov. V nasledujúcom rozhovore Vám prinášame nie len praktické skúsenosti, ktoré nadobudol počas praxe, ale aj podnetné odpovede na základné otázky s homeopatiou súvisiace. 

V poslednej dobe sa stáva alternatívna medicína čoraz populárnejšou, osobitne liečba homeopatikami. Čím si vysvetľujete tento fenomén?

Myslím, že stále väčší počet ľudí chápe, že pokiaľ ide o chronické ochorenia, klasická medicína im vo väčšine prípadov dokáže priniesť úľavu, ale nie vyliečenie. Ľudia sa menia – už nechcú celý život užívať lieky, pretože im to pán doktor povedal. Hľadajú alternatívu a jednou z nich je aj homeopatia.

Spomínali ste chronické ochorenia. Ako je to napr. pri prechladnutí, či chrípke?

Áno, aj pri tých dokáže homeopatia veľmi účinne pomôcť. Zvlášť medzi mladými mamičkami je homeopatia stále populárnejšia. Sú nadšené z toho, ak ich dieťaťu pomôžu „drobné guličky“ a nemusia ísť k lekárovi po lieky. Toto nadšenie potom zdieľajú s priateľkami a tak sa homeopatia veľmi dobre a ľahko šíri. Avšak najväčší prínos homeopatie vidím v liečbe chronických ochorení.

Z chemického hľadiska v homeopatickom lieku nie je takmer nič. Na akom princípe fungujú homeopatiká?

Na túto otázku nedokážeme fundovane odpovedať. Či už budeme hovoriť o kvantovej mechanike, teórii morfogenetických polí, pamäti vody a podobne, stále sú to len teórie. Vždy som sa k tomu snažil pristupovať pragmaticky. Nenechal som sa odradiť tým, že tomu nerozumiem, alebo že to dnešná veda nedokáže vysvetliť. Chcel som vidieť výsledky a keď som ich videl, presvedčilo ma to. A musel som čakať pomerne dlho. Nedokážem pochopiť odmietanie určitej veci len preto, že sa väčšine nepozdáva.

Ak presne nevieme na akom princípe homeopatiká fungujú, môžeme si byť istí, že nie sú škodlivé? Je ich účinok už dostatočnou zárukou ich bezpečnosti?

Odpoveď je podľa mňa jednoduchá. Strom poznáte po ovocí. Ovocím homeopatickej liečby je šetrné, hlboké a trvalé vyliečenie, duševné i fyzické. To snáď dostatočne jasne hovorí, že strom – homeopatia – je požehnaním a nie je dôvod špekulovať, či to náhodou nie je škodlivá biela mágia alebo podobné nezmysly.

Akú úlohu zohrávajú homeopatiká vo vzťahu medzi fyzickou a duševnou zložkou človeka?

Mimoriadne veľkú. Jedno ovplyvňuje druhé a ak je jedna časť chorá, ochorie aj druhá. Nie je to dogma, ktorú nás učili v škole, ale vidíme to jasne v praxi. Ak chceme vybrať klientovi správny homeopatický liek, musíme vziať do úvahy nielen jeho fyzické problémy, ale aj jeho psychickú dispozíciu. Ak to neurobíme, veľmi znižujeme šancu na úspech.

Mohli by ste uviesť príklad?

Ak má napríklad pacient astmu, nestačí mu vybrať liek na základe tejto diagnózy. Je potrebné sa s ním porozprávať. Zistiť, kedy astma vznikla, či sa niečo v tom období v jeho živote stalo, atď. Niekto môže mať astmu od raného detstva, iný ju získal po bolestnom rozchode, ďalší po tom, ako sa sústavne preťažoval v práci. Každý z nich potrebuje celkom iný liek.

Homeopatická literatúra prisudzuje dôležitú úlohu nájdeniu a následne liečeniu pacienta tzv. konštitučným homeopatikom. Tento liek je pre každého človeka vraj prísne individuálny, keďže vyplýva z jeho najvnútornejšej podstaty. Ako nájsť pacientovi konštitučný liek a čo tým docielite? Má byť výsledkom nájdenie akejsi „živej vody“ pre toho – ktorého pacienta?

Na túto otázku je potrebné odpovedať komplexnejšie. O konštitučnom lieku môžeme hovoriť vtedy, ak tento pokrýva základnú akútnu a chronickú symptomatológiu osobnosti počas celého života bez ohľadu na to, či má astmu, ekzém alebo zápal pľúc. Zjednodušene to znamená, že má univerzálny liek, ktorý mu pomôže vo väčšine chorôb.
Avšak už na prvých hodinách štúdia nás lektor upozorňoval, že konštitučný liek je ideál liečby, ku ktorému smerujeme. No ako ideál je ťažko dosiahnuteľný. Treba ho vnímať v kontexte doby. Tento pojem vznikol cca pred 200 rokmi. V tom čase síce existovali závažné ochorenia, no ich liečba homeopatiou bola oveľa jednoduchšie. Životné prostredie, strava, miera stresu, genofond a problémy ľudí boli úplne odlišné.

Znamená to, že konštitučný liek je už dnes nemožné nájsť?

To netvrdím, je to však podstatne náročnejšie a spravidla je to výnimka. Prakticky to tiež znamená, že musíme klienta pozorovať niekoľko rokov, kým môžeme konečne jednoznačne potvrdriť, že sme našli „konštitučný liek“. Okrem toho sa dnes skôr ukazuje, že človek nemá len jeden „správny liek“, ale je ich viac. To je snáď aj veľmi logické, pretože človek nie je celý život v jednom duševnom rozpoložení ale počas života sa jeho osobnosť formuje a mení. Avšak spravidla k vám chorý človek nepríde s požiadavkou nájdenia konštitučného lieku. On chce pomoc pri liečbe ochorenia. Trpiaci človek je často pokorný, nežiada „liek na všetko“ a tak je to správne. Konštitučný liek je objekt záujmu skôr intelektuálov alebo ľudí, ktorí sú zvedaví.

Nielen farmaceutický priemysel, ale aj mnoho vedcov, či praktických lekárov spochybňuje účinok homeopatík – skôr prevláda názor, že ide o placebo efekt.

O placebo efekte môže hovoriť len človek v tejto problematike neznalý. Stačil by jeden, možno dva dni praxe u skúseného homeopata a videl by, že táto téza je neudržateľná. Veď predsa najväčšiu nádej má človek pri začiatku liečby, keď je nadchnutý tým, čo počul a verí, že to pomôže. Preto by mal byť placebo efekt najväčší na začiatku liečby. Lenže v praxi aj najskúsenejších homeopatov nie je bežné, že prvý liek je ten správny. Často je to až tretí, štvrý, atď. Niekedy sa správny liek nájde až po roku neúspešných pokusov. V tom čase sú mnohí klienti už v stave rezignácie a práve vtedy môže byť účinok takéhoto správneho lieku tak markantný, že aj klient, ktorý bol voči homeopatii skeptický, automaticky vylúči možnosť placeba.

Účinkujú homeopatiká na každého?

Áno. V homeopatii nehrá úlohu to, či jej klient verí alebo nie. Ak na niekoho neúčinkuje, je to pravdepodobne tým, že nebol zvolený správny liek. To sa stáva veľmi často a to je tiež hlavný dôvod, prečo homeopatii mnohí nedôverujú.

Máte nejakú konkrétnu skúsenosť z praxe, keď klasická medicína pomôcť nedokázala a vtedy homeopatická liečba zabrala?

Takých skúseností má každý homeopat mnoho, pretože klienti nás vo väčšine prípadov navštívia práve až potom, keď vyskúšali všetky možné klasické prístupy. Pamätám si ešte prípad zpred dvoch rokov, keď som študoval na akadémii. Klientka pred celou triedou študentov hovorila o svojej silnej alergii na topoľ. V období najsilnejšieho kvitnutia nemohla ísť ani von, pretože mala silné záchvaty kašľa a ďalšie alergické prejavy. Po dvoch hodinách vyšetrovania nás lektor požiadal o analýzu prípadu a výber lieku. Prihlásil som sa, navrhol som liek a ten liek nakoniec klientku vyliečil. Bola úplne bez príznakov a nemusela už užívať žiadne antihistaminiká.

Ktorý vyliečený prípad na vás najviac zapôsobil?

Neviem si práve spomenúť ktorý najviac, ale veľmi som sa potešil, keď som pomohol svojmu bratovi s alergickou astmou. Sme dvojčatá a obaja ju máme od detstva. On ju mal silnejšiu v letných mesiacoch a počas silnej fyzickej záťaže musel často používať inhalátor. Liek som mu dal asi pred dvoma rokmi a je takmer bez príznakov. Inhalátor si musí dať, len ak je dlhodobo v zafajčenom prostredí. Je paradoxné, že hoci sme jednovaječné dvojčatá, mne ten istý liek nezabral. Aj to je dôkaz potreby prísnej individualizácie a zohľadnenia duševnej zložky človeka pri výbere správneho lieku. S bratom máme identický genofond a napriek tomu potrebujeme rozdielny liek.

„Povaha človeka je jeho osudom“. Podľa tohto výroku rímskeho filozofa Cicera by sme mohli tvrdiť, že aj chorobu si zapríčiňujeme sami svojim spôsobom života, našim vzťahom k blížnym, k svojmu okoliu a nepochybne aj k sebe samému. Je možné vyliečenie bez toho, aby sa človek nejakým spôsobom zmenil aj duševne, povahovo?

S tým výrokom úplne súhlasím. Choroba nie je vonkajší nepriateľ, ktorý nás môže kedykoľvek ľubovolne napadnúť. Je to pomocník, ktorý nás upozorňuje, že v nejakej oblasti života robíme už dlhší čas chybu. Človek by sa mohol uzdraviť aj bez pomoci medicíny, keby sa dokázal ponoriť hlbšie do seba, keby v sebe načúval a zmenil svoj postoj. To je však zriedkavé. Na homeopatii je obdivuhodné to, že nás vylieči nie len z fyzického ochorenia, ale pomôže nám aj duševne. Je to, akoby ste po užití správneho lieku odhalili slepú škvrnu, otvoria sa vám obzory, ktoré ste predtým prehliadali, začnete vo svojom živote vnímať väčšie a hlbšie súvislosti, uvoľníte sa. Vidieť a zažiť niečo také je hlboký zážitok a veľký dar – pre klienta i homeopata.

Na facebooku máte svoju vlastnú stránku
www.facebook.com/Homeopatia.U.draka/
Prečo práve drak?

Draky ma vždy niečím priťahovali. Predstavujú v mojej mysli majestátnu silu, ktorú nemožno zničiť, preľstiť, či násilím ovládnuť, pretože je silnejšia ako vy. Musíte ju dokonale poznať a potom s ňou spolupracovať. Súvisí tiež s archetypom tieňa z Jungovej psychológie. My ľudia chceme svoju tienistú stránku potláčať násilím a myslíme si, že ju tak zničíme. Tým vyplytváme množstvo síl a ochorieme, pretože časť samých seba sme neprijali. To je veľký problém našej doby a západného sveta. Cesta ako ovládnuť draka vedie cez jeho prijatie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *