Pavol Alexy – Aké je dlhodobo udržateľné, ekologické správanie pri plastoch?

O súčasnej epoche ľudských dejín sa s istou iróniu zvykne hovoriť ako o Dobe plastovej. Tento názov má však žiaľ svoje opodstatnenie. Z veľkého počtu problémov s plastami je jedným z najznámejších v Tichom oceáne, v ktorom sme vytvorili tzv. siedmy svetadiel z plastov o rozlohe 32 násobku Slovenska. Využitie plastov je ale tak širokospektrálne, že si sotva vieme predstaviť život bez nich. Používajú sa takmer všade. Vývoj plastov pokračuje stále ďalej a dokonca aj na Slovensku. Konkrétne prof. Ing. Pavol Alexy, PhD. z STU Bratislava (https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/chemia/profesor-pavol-alexy-bioplasty-zo-slovenska-obdivuje-aj-svet/) sa už viac ako 20 rokov venuje výskumu plastov z obnoviteľných zdrojov…

V čom je hlavný problém plastov a naopak, v čom je stále ich výhoda z pohľadu napr. energetickej náročnosti pri výrobe alebo preprave z pohľadu emisii CO2?

Hlavný problém plastov sme my. Náš prístup k ich používaniu. Sú to tak všestranné materiály, s tak výnimočnými vlastnosťami, že logicky prenikli do všetkých oblastí ľudskej činnosti. Od odievania, cez obaly, elektrotechniku, technické materiály až po medicínu. Žiaľ, práve ich vynikajúce vlastnosti a všestranné použitie nám nastavili zrkadlo ako sa správame k životnému prostrediu. Nikdy to však nebolo inak. Aj v minulosti, keď ešte plasty neexistovali, bol problém s odpadmi. Veď si spomeňme na smetiská, na školský zber papiera, železa, aby sa nepovaľovali kade – tade. Keď neboli plasty, povaľovali sa v prírode sklenené fľaše, pri potokoch, v riekach … len v nich neplávali, lebo boli ťažké….. Takže hlavný problém plastov nie je problém plastov, ale odpadu ako takého všeobecne. Plasty majú tú „smolu“, že sú tak všestranné a ľahké.
Plasty, ako som spomenul, majú vysokú variabilitu vo vlastnostiach, je možné ich použiť takmer na čokoľvek a zároveň je ich výroba energeticky menej náročná ako napríklad kovov, skla. Takisto, ak budeme hovoriť o plastoch ako obaloch, znižujú uhlíkovú stopu šetrením paliva pri ich preprave. Ich aplikácia v doprave znižuje hmotnosť dopravných prostriedkov, čím sa opäť šetrí palivo a znižuje sa uhlíková stopa. Výrazne prispievajú ako účinné obalové materiály k efektívnejšiemu využívaniu potravinových zdrojov. Fungujú ako inteligentné obaly, či inteligentné textílie. Značne zvýšili komfort v obliekaní a to nehovorím o móde, ale o funkčnosti odevov, atď. Takže výhody plastov vysoko prevyšujú ich nevýhody ako je napr. limitujúca recyklovateľnosť a pod. A problém s odpadom z plastov v oceánoch – to je riešiteľné jedine zmenou nášho správania. Výmenou plastov za čokoľvek iné tento problém nevyrieši, lebo ak sa nezmeníme my, bude v oceáne iný odpad, ale zase len odpad ……

Pri plastoch je jedným z problémov aj ich „jednorazovosť“, za čo ale plasty nemôžu, ale skôr naša ľudská pohodlnosť…

Áno, máte pravdu. Jednorazovosť ale nie je negatívum, ak sa použije tam, kde to je potrebné a nevyhnutné. Napríklad injekčné striekačky. Môj otec bol lekár a v čase môjho detstva ešte neboli plastové jednorazové striekačky. Sterilizoval sklenené a vždy s obavou, či sterilizácia prebehla dostatočne. V opačnom prípade dochádzalo k prenosu žltačky či iných infekčných chorou práve cestou injekcií podávaných opakovane používanými sklenenými striekačkami. Jednorazové plastové striekačky to našťastie zmenili. V takýchto a podobných prípadoch budem samozrejme jednorazovosť obhajovať. Tam, kde to nemá zmysel je zlá. Typickým príkladom sú jednorazové plastové tašky. Nie je problém, že sú plastové, ale že ich použijeme len raz. V honbe za ziskom ich vyrábame čo najtenšie, aby nebolo treba veľa materiálu, aby sme ušetrili, aby sme zarobili ….. úplne zle. Typickým príkladom je mikroténové vrecko na pečivo, či ovocie. Už v obchode sa roztrhne, keď do neho naložíte napríklad jablká. Takže ani raz ho nepoužijete, lebo zoberiete druhé, alebo rovno dve – jedno do druhého, aby vydržalo. Úplne zlé riešenie. A takých príkladov je mnoho a nie len plastových.

Ako je to s igelitkami a ich „sestrami“ z plátna? Ktoré sú ekologickejšie a prečo?

Nuž, v prvom rade to nie sú Igelitky. Obchodná značka Igelit zanikla po druhej svetovej vojne a vtedy to boli veci vyrobené z PVC, dnes sú vyrobené z polyetylénu. V porovnaní s plátennými taškami treba pozerať na ekológiu komplexne nielen cez uhlíkovú stopu a odpad. Bolo publikované v odborných štúdiách porovnanie s bavlnou. Nuž a pri pestovaní bavlny sa minie toľko vody, energie a palív pri obrábaní pôdy, pesticídov a iných chemikálií, že celkový ekologický dopad je oveľa horší ako pri plastoch. Pri bio-bavlne, kde sú nižšie hektárové výnosy je celkový ekologický dopad až 21 000 krát horší ako má jednorazová plastová taška. Áno, bavlnenú tašku môžeme dlhodobo používať, neskončí tak rýchlo v odpade, ale jej ekologicky negatívny dopad je niekde inde. Ak by sme sa mali ekologicky vyrovnať plastovej taške, museli by sme ju používať približne 145 rokov….. Tým nechcem povedať, že bavlna je zlá, ale nie je lepšia ako plast z tohto pohľadu. Ale rovnako zle sú na tom aj ostatné poľnohospodárske plodiny, ktoré pestujeme na poliach. Takisto potrebujú vodu, energie na spracovanie a pod. Len o tom nikto nechce hovoriť, lebo jesť musíme. Aj chleba má uhlíkovú stou, predstavuje ekologickú záťaž. A vieme túto záťaž znížiť len keď budeme používať zelené energie. Mimochodom, najväčšiu uhlíkovú stopu v agro sektore má rastlinná výroba a pritom každý hovorí o tom, že treba znížiť chov hovädzieho dobytka, lebo produkuje metán. Áno, to je pravda, ale rastlinná výroba je na tom horšie. Aj ja som sa to dozvedel len nedávno, na konferencii bio-poľnohospodárov. Tak a teraz čo s vegetariánmi a ich prístupom k životnému prostrediu ? Myslím, že nič. Sú to takisto ľudia ako „mäsožravci“, či všežravci“ a nie sú horší ako ktoríkoľvek iný živý tvor. Len ani jedni ani druhí nesmú produkovať nadspotrebu a bude všetko v poriadku. Príroda je na to uspôsobená, bez nadspotreby.

Aký by mal byť postoj jednotlivca ako spotrebiteľa pri výbere tovarov a zároveň ako toho, ktorý odpad vytvára?

V prvom rade treba odpadu predchádzať. Takže ako spotrebiteľ by som mal kúpiť len toľko koľko potrebujem. Tovary by som mal všade tam kde sa to dá používať nie jednorazovo, ale opakovane. Ak už odpad vznikne – a ten vznikne nejaký vždy, tomu sa zabrániť úplne nedá – tak ho treba dať tam kam patrí. Do zbernej nádoby na to určenej. To je úloha jednotlivcov.
Úloha spoločnosti je vytvárať objektívne podmienky na to, aby som sa ako jednotlivec mohol takto správať. To znamená, vyrábať tovary na viacnásobné používanie, neprodukovať obal v obale a v tom obale ešte obal – na spôsob ruskej matriošky …. Umožniť čo najefektívnejší zber separovaných odpadov, ich druhotné zhodnotenie. Vyrábať veci, ktoré ak sa pokazia, možno aj opraviť a nie len vymeniť za nový kus. Používať materiály z obnoviteľných zdrojov, aby sme neprodukovali pri likvidácii odpadu, akýmkoľvek spôsobom, skleníkové plyny. Je to celý komplex opatrení, ktoré treba aplikovať, aby sme boli plne ekologickí.

Existujú v súčasnosti už nejaké alternatívy – náhrady za plasty, ktoré sú ekologickejšie? Hovorí sa napr. o bioplastoch. Čo to vlastne bioplasty sú?

Áno, existujú alternatívy, aj keď nie za všetky „ropné“ plasty, ale najmä v obalovej technike to je možné v pomerne veľkej miere. A obaly tvoria 50% plastového odpadu. Pojmom bioplasty sa označujú tri druhy plastov, avšak nie všetky tri sú plne ekologické. Bioplasty vyrobené z fosílnych surovín ako je napr. ropa, aj keď sú biodegradovateľné a kompostovateľné, rovnako produkujú fosílny oxid uhličitý – skleníkový plyn. Tie druhé, vyrobené z obnoviteľných zdrojov a nerozložiteľné zase robia problémy v odpadovom hospodárstve a nikdy z nich ani malú časť nevrátime do pôdy odkiaľ sme zobrali suroviny. A nakoniec tretí typ bioplastov – vyrobené z obnoviteľných surovín a biodegradovateľné – tie predstavujú plne ekologické riešenia. Sú vyrobené z nefosílnych surovín, pri ich biologickom rozklade napr. v komposte nevzniká fosílny oxid uhličitý a navyše sa do pôdy vracia vo forme kompostu to, čo sme z nej pri ich výrobe zobrali. To je jediné dlhodobo udržateľné riešenie, plne ekologické. A práve tieto typy bioplastov vyvíjame aj my. Lepšie povedané – vyvinuli sme a ďalej ich zdokonaľujeme. Máme už materiál na fólie, poháre, misky a ďalšie produkty, najmä obaly. Pod značkou Nonoilen sa od mája 2022 začnú v Nitre priemyselne vyrábať s kapacitou približne 4000 ton ročne. Tento projekt vzišiel z veľmi účinnej spolupráce medzi akademickou pôdou, predovšetkým Fakultou chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a firmou Panara a.s. v Nitre. V začiatkoch vývoja prvej generácie Nonoilen-u bol do vývoja zapojený aj Ústav polymérov SAV.

Dali by sa bioplasty využiť napr. v automobilovom priemysle, resp. kde všade?

Ako som už spomenul, v prvom rade sme sa zamerali na aplikácie v obalovej technike, lebo tam vzniká najviac plastového odpadu. Ale aj v gastro sektore, pre ktorý máme vyvinuté tiež vhodné materiály. Spomínal som konferenciu biopoľnohospodárov. Tiež sme našli spoločnú reč a ideme sa pustiť do vývoja pomocných materiálov v poľnohospodárstve, aby neprodukovali zbytočne plastový odpad. Aj v automobilovom priemysle sa dajú tieto materiály uplatniť. Tiež máme spoluprácu s jednou automobilkou, uvidíme, či sa nám podarí časť plastov nahradiť bio plastami. Zaujímavé je využitie týchto materiálov v medicíne, hygiene – spomeňme len také rúška – a v ďalších oblastiach. Stačí zapojiť trochu fantázie spolu s technickým myslením a určite sa nájde celý rad aplikácií, kde bude možné nahradiť klasické syntetické plasty bio plastami – tými správnymi.

O Vás je známe, že ste v dodržiavaní pravidiel zodpovedného prístupu k životnému prostrediu dôsledný, údajne používate jednu igelitku už roky…

A nielen plastovú tašku. Takisto plastové fľaše na vodu, ktoré mám už roky v chladničke stále tie isté dve. Áno, používam plastové tašky. Ale nie jednorazovo. Sú skladné, nosím ich so sebou a keď potrebujem niečo kúpiť, mám svoju tašku. Ani nepamätám, kedy som si v obchode kúpil novú plastovú. Tie staré stále slúžia. Bol som k tomu vedený od malička. Kupovali sa trvácne veci. Všetko, čo sa dalo opraviť sa voľakedy opravovalo. Aj tá plastová taška sa dá niekedy „opraviť“ – zvariť bežnou zváračkou na fólie ktorú mnohí majú doma. Ale jednoduchšie je zahodiť a zobrať inú. Opravovať veci bolo možno voľakedy viac motivované ani nie tak z ekologických, ale z ekonomických dôvodov. Ale to nič nemení na tom, že to bolo správne. Natíska sa mi otázka – máme sa príliš dobre, že si veci nevážime? Možno…. aj keď nie všetci, ale spoločnosť je tak konzumne nastavená. Žiaľ. Je na nás, aby sme to postupne menili a zmenili. Lebo určite nám bude ako ľudstvu vždy lepšie na Zemi ako na Marse či na nejakej inej planéte. Tak si tú našu planétu nezničme a venujme viacej myšlienok a činov záchrane a uchovaniu nášho pozemského životného prostredia ako hľadaniu inej planéty, ktorú by sme mohli začať opäť ničiť …..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *