Bez ohľadu na súčasnú pandémiu spôsobenú vírusom Covid 19, je téma bezpečnosti očkovania v našej spoločnosti dlhodobo kontroverznou. Zaočkovať sa, či nie? Veríme, že nižšie uvedené odpovede, ktorých pochopenie síce nie je jednoduché, pomôže nejdenému človeku rozhodnúť sa správne. A kto, ak nie práve odborník je najkompetentnejší, aby odpovedal na najčastejšie otázky verejnosti. Doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. je vedúcou vedeckou pracovníčkou Biomedicínskeho centra na Virologickom ústave SAV. Okrem toho učí študentov na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK.
Na začiatok, ako vzniká v ľudskom tele imunita po očkovaní?
Hneď po pichnutí vakcíny sa aktivuje naša vrodená imunita. Táto imunitná odpoveď je univerzálna, nie je špecifická a bude rovnaká aj pri opakovanom očkovaní, prípadne po infekcii vírusom chrípky, CoV-SARS-2, osýpok a pod. Vzniká zápalová reakcia. Tá sa prejavuje zvýšenou teplotou, začervenaním miesta vpichu a opuchom. Táto reakcia je úplne bežná a dovolím si povedať, že žiaduca. V mieste, kde sa nachádza antigén (cudzí element, napr. očkovacia látka, vírus) sa zhromažďujú hlavne makrofágy a dendritické bunky, ktoré pohltia a spracujú antigén, krvou sa premiestnia do sekundárnych imunitných orgánov, kde už čakajú B lymfocyty a T lymfocyty, ktoré sa tu naučia predložený antigén rozpoznávať a špecificky likvidovať.
Toto „školenie“ trvá niekoľko dní, obyčajne 5 a viac. Výsledkom školenia je, že vzniknú B-lymfocyty, ktoré produkujú špecifické protilátky, ktoré sa viažu na vírusové proteíny a T-lymfocyty, ktoré dokážu spoznať vírus alebo infikované bunky a následne ich zničiť. Vírusy alebo nainfikované bunky označené protilátkami sú likvidované bunkami imunitného systému. B lymfocyty produkujú najskôr protilátky IgM, ktoré sa po 10 dňoch menia na IgG. Veľmi žiaduce sú tzv. vírus – neutralizačné protilátky, pretože tieto zabraňujú vírusu infikovať nové bunky a šíriť sa v tele. T-lymfocyty sú veľmi dôležité, pretože dokážu priamo rozpoznať a likvidovať vírus alebo infikovanú bunku. Čím má človek viac IgG protilátok (stanovuje sa titer protilátok), tým má väčšiu ochranu.
Akonáhle má človek po infekcii vírusom získanú imunitu (tú získa iba po prekonaní infekcie alebo po očkovaní a je špecifická), imunitný systém rýchlo reaguje, pamäťové B a T lymfocyty, ktoré už poznajú vírus, sa začnú okamžite množiť, B-lymfocyty začnú produkovať protilátky a už na tretí deň po infekcii naše telo naplno bojuje s vírusom. Navyše, táto mobilizácia nášho imunitného systému je oveľa rýchlejšia a silnejšia ako po prvej infekcii, prípadne po podaní vakcíny.
Z „technologického“ hľadiska dochádza po očkovaní k akým procesom na úrovni bunkových štruktúr, napr. svalových buniek a tiež bielych krviniek?
Svalové bunky a ani ostatné bunky sa nemenia. Celú ochranu má na starosti imunitný systém. Menia sa hlavne B a T lymfocyty. Hovoríme tomu, že sme získali imunitu na daný vírus, antigén. Dôležité je, že vzniknú pamäťové T a B lymfocyty, ktoré ostávajú v tele a dokážu si pamätať vírus mesiace a roky. Niektoré antigény si telo pamätá navždy. Preto po prekonaní niektorých infekcií alebo po niektorom očkovaní získavame doživotnú imunitu. Keby sa vírus chrípky nemenil, mali by sme po očkovaní, prípadne po prekonaní chrípky doživotnú imunitu. Žiaľ, vírus si vyvinul stratégiu, aby „prežil“ a tak mutuje, zjednodušene povedané mení svoj vrchný kabát a tak sa stáva pre náš získaný imunitný systém neviditeľný.
Prečo vzniká po očkovaní imunitná rekcia, resp. vedľajšie účinky?
Vznik zápalovej reakcie som už vysvetlila. Občas sa však stáva, že náš imunitný systém reaguje príliš silne a vtedy vznikajú tie nežiadúce vedľajšie účinky, najčastejšie „anafylaktický šok“. Anafylaktická reakcia je vlastne alergická reakcia organizmu na alergén, čo môže byť nejaký proteín, chemická látka, potravina a pod. Niektorý ľudia môžu tiež prehnane reagovať na vakcínu aj tým, že majú vysoké horúčky a silnú zápalovú reakciu.
Treba však podotknúť, že niektoré nežiadúce účinky vznikajú vďaka zlému podaniu vakcíny. Ak sa miesto vpichu zle dezinfikuje, môžu do tela preniknúť baktérie, ktoré sú na povrchu kože. Kedysi sa očkovalo do sedacieho svalu – tam hrozilo, že sa vakcína pichne do nervu. Často ide o ľudské zlyhanie pri podávaní vakcíny.
Na záver ešte treba zdôrazniť, že očkovanie je prevencia. Nie je to liečba. Očkovať by sa mali iba zdraví ľudia a treba tiež dbať na to, aby ľudia po očkovaní neboli prvé dni vystavení riziku infekcie.
Aký je rozdiel medzi klasickou očkovacou látkou (mŕtvy vírus alebo jeho časť) používanou bežne doteraz a novým typom tzv. RNA vakcín (napr. aktuálne očkovacia látka na Covid)?
V súčasnosti máme niekoľko stratégii pri vývoji vakcín. Ak je to možné, používa sa malé množstvo vírusu, ktorý sa oslabí (atenuuje) tak, aby sa po podaní veľmi pomaly množil v našich bunkách. Toto je najideálnejší spôsob očkovania, pretože získavame komplexnú imunitu. Žiaľ, väčšinou nie je možné použiť živý vírus, pretože vírus sa nedá oslabiť, prípadne stále ostáva riziko infekcie, prípadne, že vírus zmutuje a prestane byť oslabený. Preto sa používa neinfekčný tzv. mŕtvy vírus (náš imunitný systém nerozlišuje medzi živým, mŕtvym vírusom, či jeho časťou, všetko považuje za hrozbu). Takýto vírus nie je schopný infikovať bunku. To znamená, že po padaní takejto vakcíny nemôžete ochorieť. Okrem toho sa využívajú subjednotkové vakcíny, kde sa používajú na vakcináciu iba povrchové proteíny vírusov. Tieto vakcíny neobsahujú genetickú informáciu vírusu, táto vakcína nie je infekčná, takže ľudia nemôžu pri očkovaní ochorieť. Problém je však niekedy v príprave takýchto proteínov. Musí sa zabezpečiť, aby bunka, ktorá bude tieto proteíny vyrábať, poskladala a eventuálne následne modifikovala (pridala cukor, disulfidické väzby) tento proteín ako naša ľudská bunka. Iba tak získame kvalitnú imunitu a protilátky, ktoré spoznajú vírus.
Nová generácia vakcín od Pfizer a Moderna využíva mRNA, ktorá je v očkovacej látke, ktorá keď sa dostane do svalovej bunky, tak sa v cytoplazme automaticky prepíše na proteín, ktorý je na povrchu vírusu a proti ktorému potrebujeme získať protilátky. Bunka použitú mRNA rozloží a vzniknutý proteín putuje na povrch bunky, kde ho okamžite náš imunitný systém rozpozná ako cudzí, nepriateľský proteín a začne organizovať obranu (vznik protilátok a pod. ako sme už popísali vyššie).
Vieme s istotou povedať, či RNA vakcíny z dlhodobého hľadiska nespôsobia v ľudskom tele nejaké negatívne procesy?
RNA je veľmi nestabilná molekula (preto treba očkovacie látky tohto typu skladovať pri veľmi nízkych teplotách). Ak nie je chránená bielkovinou alebo ukrytá v lipidickej kapsule, okamžite sa rozloží. mRNA slúži v bunke ako templát (jednovláknová RNA) na prípravu proteínov. Použije sa niekoľkokrát a potom je rozložená. Pri mRNA vakcínach sa po vpichnutí vakcíny dostane mRNA vďaka lipidickej membráne do cytoplazmy bunky (nie do jadra bunky), kde je okamžite použitá na prípravu proteínov. Tento proteín sa dostáva von z bunky a je okamžite rozpoznaný imunitným systémom, ktorý okamžite reaguje ako sme už popísali vyššie. mRNA splní svoju funkciu a je degradovaná. V bunke sa mRNA nedokáže množiť a nedokáže prechádzať z jednej bunky do druhej. Takže žiadne negatívne procesy nemôže spôsobovať.
Prečo bolo potrebné použiť pri výrobe očkovacej látky proti Covid 19 nanočastice?
Je to veľmi nešťastne a zavadzajúce spojenie. Niečo podobné je aj s E-čkami. Patria tam syntetické látky, karcinogény, ale patria tam aj prírodné látky (napr. karotény), ktoré do zeleniny alebo ovocia patria. Bez karoténu by mrkva nebola mrkvou a čučoriedky čučoriedkou.
Pri výrobe vakcíny na Covid, ktorá využíva mRNA sa musia použiť lipidy. Plazmatická membrána bunky je zložená z vrstvy lipidov, v ktorej plávajú proteíny, cholesterol a iné molekuly. Výrobcovia mRNA sa snažia napodobniť bunku. mRNA je veľmi nestabilná a musí byť chránená. Lipidová membrána chráni mRNA pred degradáciou a zároveň, napomáha mRNA dopraviť do bunky. Aby sme to uzavreli, lipidická membrána (lipidy ako nanočastice), ktorá sa používa pri výrobe vakcín, nemá nič spoločné s nanočasticami, ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle.
Proti Covidu sa však vyrábajú aj DNA vakcíny, tie sú naozaj nebezpečné, prečo? Prečo sa teda vyrábajú? Vo verejnosti panuje obava, že pri DNA vakcínach môže dôjsť k integrácii DNA vírusu do ľudského jadra, teda že vstúpi do nášho genómu a začne nás meniť.
DNA vakcíny sa vyvíjajú už veľmi dlho. Nedá sa jednoznačne povedať, že sú nebezpečné. Existuje už tretia generácia DNA vakcín. Každá vakcína je iná a preto sa nedá jednoznačne zaujať stanovisko. Vieme, že vakcíny, ktoré používajú ako vektor adenovírus 5 nie sú odporúčané pre HIV pozitívnych ľudí a pre rizikovú skupinu ľudí, ktorým hrozí infekcia HIV vírusom. Súčasné „oxfordské vakcíny používajú adenovírus 1 izolovaný zo šimpanza, ktorý spôsobuje nádchu. Pri výrobe vakcín sa však určité gény adenovírusu odstránia a do vírusu sa vloží gén, ktorý kóduje proteín S, ktorý je na povrchu koronavírusu. Po podaní takejto vakcíny vzniká veľmi dobrá a dlhodobá imunitná odpoveď proti koronavírusu. Pretože sa z adenovírusu odstránili niektoré gény, takýto vírus sa nedokáže množiť v tele a tvoriť nové vírusové častice.
Mnohé adenovírusy kolujú v ľudskej populácii a každoročne sú zodpovedné za prechladnutie (tečenie z nosa, mierne zvýšená teplota, únava). Je veľmi pravdepodobné, že každý z nás už ochorenie adenovírusom prekonal. Počas svojho množenia v bunke adenovírusy nezabudovávajú svoju DNA do našej DNA ako to robia retrovírusy. Navyše pri používaní adenovírusov pri vakcínach sa DNA vírusu geneticky upravuje tak, aby nevznikol nový vírus.
Prečo sa stáva, že vírus nakoniec usmrtí svojho hostiteľa, keď tak vlastne zabíja aj seba samého?
Vírus na svoje množenie potrebuje bunku. Bunku do ktorej prenikne využije maximálne na svoje rozmnoženia a takáto bunka infekciu neprežije. Vírusy sa špecializujú na určité typy buniek, preto máme vírusy, ktoré napádajú dýchací trakt, iné vírusy napádajú pečeň, iné zas bunky imunitného systému, prípadne nervové bunky. Keby sme nemali imunitný systém, vírus by zlikvidoval všetky naše bunky a my by sme zomierali na každé vírusové ochorenie. Je veľa faktorov, ktoré majú vplyv na to, či nás vírus zabije. Vírus potrebuje naše bunky aby sa namnožil a následne nainfikoval niekoho iného. Čo sa s nami stane ho nezaujíma. Náš imunitný systém sa snaží zabrániť vírusu aby infikoval naše bunky a aby sa šíril v našom tele. Potom je to celé už iba na tom, kto je silnejší. Ak máme niekedy pocit, že vírus sa oslabil, tak to iba preto, že sa zlepšil náš imunitný systém a máme v populácii veľa ľudí, ktorí majú imunitu (protilátky) a vírus sa nemôže ľahko šíriť. Na druhej strane, vírusy si tiež vyvíjajú stratégie ako nás dobehnúť a majú rôzne mechanizmy, ako ovplyvňujú náš imunitný systém, aby neboli zlikvidované skôr ako sa stihnú pomnožiť. Ideálne je, keď sa dosiahne rovnováha, vírus sa v hostiteľovi namnoží bez toho aby spôsobil ochorenie, prípadne smrť hostiteľa. Ale k tomu nemusí vždy prísť. Sú vírusy, ktoré sú v ľudskej populácii už tisícky rokov a stále zabíjajú.
Podľa Vášho názoru, prídu v budúcnosti horšie a smrteľnejšie pandémie, ako je súčasná? Od čoho to závisí?
Vírusy prenikajú do ľudskej populácie z voľne žijúcich zvierat. V Afrike máme vírus Eboly, ktorý zatiaľ držíme pod kontrolou. Stále je problém s vtáčou chrípkou – vznik novej chrípkovej pandémie je stále aktuálny. Môže sa rozšíriť vírus Nipah (50-75⁒ mortalita). Úlohu zohráva zmena klímy, sťahovanie zvierat, ľudia zaberajú pralesy, džungle, lesy, miznú pastviny a zvieratá čoraz častejšie prichádzajú priamo alebo nepriamo do kontaktu s ľuďmi. Na šírenie vírusu má vplyv aj náš štýl života – medzikontinentálny obchod, cestovanie, turistický ruch a pod. Pandémie môžeme očakávať. O tom, či budú smrteľnejšie ako tá súčasná, závisí od mnohých faktorov, ale môžeme ju zvládnuť, ak sa poučíme aj zo súčasnej situácie.
