V poslednom období sa v niektorých mestách Európy uskutočnili protestné pochody a demonštrácie (okrem iného je spísaná aj petícia, viď.: https://stop-ttip.org/podpisat), ktorých cieľom je zamedziť prijatiu chystanej dohody medzi EÚ a USA, o tzv. Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Protestujúci poukázali na mnohé nevýhody, ktoré by pre členské štáty EÚ vyplynuli z ratifikácie a následného uplatňovania spomenutej zmluvy. Na otázky k tejto téme nám odpovedal PhDr. Ľuboš Blaha, PhD., predseda výboru NR SR pre európske záležitosti.
Na koho podnet vznikla myšlienka vytvorenia TTIP? Boli jej autori motivovaní skôr politickou alebo hospodárskou problematikou?
Dohody o voľnom trhu sú vždy výsledkom lobbingu veľkých nadnárodných koncernov a korporácií. Týmto subjektom oslabovanie štátnych regulácií a liberalizácia trhu vyhovuje. Totiž ich zisky vďaka tomu rastú (ľahší prienik na trhy z hľadiska administratívneho a nákladového, zvýšenie obratu). Naopak, životná úroveň ľudí rapídne klesá. Typickým príkladom je dohoda nazývaná NAFTA, uzatvorená medzi USA, Mexikom a Kanadou. Keď sa o NAFTE hovorilo, prezident Clinton sa chválil tým, že to prinesie milióny pracovných miest, no stal sa pravý opak, milióny pracovných miest bolo zrušených. Myslím si, že ten istý príbeh čaká štáty EÚ v prípade prijatia TTIP. Liberalizácia je dobrá len pre tých najsilnejších, čiže pre koncerny, banky, korporácie… Pre ľudí je to však nebezpečné, znižujú sa napr. sociálne a environmentálne štandardy, bezpečnosť potravín, či demokratická kontrola. Takéto dohody posilňujú neoliberálny model globalizácie, v ktorom nie je miesto pre sociálne štáty ani demokraciu. Som presvedčený, že Európa by si mala chrániť svoj sociálny a zelený model a odolávať takémuto lobbingu korporácií. Nejde o prvý pokus tohto druhu. Už od polovice 80. rokov nadnárodné koncerny tlačia na liberalizáciu. Podarilo sa im zastaviť kapitálové kontroly, ktoré dovtedy využívali všetky vyspelé európske štáty a chránili si tak svojich výrobcov. Koncerny presadili v Európe Jednotný európsky akt a neskôr Maastrichtskú zmluvu, ktoré európsku integráciu premenili na čisto neoliberálny projekt. V 90. rokoch chceli korporácie presadiť aj Mnohostrannú dohodu o investíciách (MAI), výsledkom bol obrovský odpor verejnosti a vznik alter-globalistického hnutia. Prijatie tejto dohody neprešlo, avšak ešte predtým vznikla Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá presadzuje extrémnu ideológiu voľného trhu, aká v dejinách nemá obdoby. V súčasnosti korporácie tlačia na bilaterálne dohody o voľnom trhu pretože, ako som už povedal, voľný trh je v záujme tých najsilnejších, ktorí takto jednoducho kolonizujú nové trhy. Pre bežného zamestnanca, či živnostníka to má katastrofálne následky.
Z Vášho uhla pohľadu, ktoré hlavné výhody a nevýhody by prijatie uvedenej zmluvy prinieslo zainteresovaným stranám, a zvlášť Slovenskej republike?
Keď sa hovorí o výhodách TTIP, spomína sa najmä to, že pre exportnú otvorenú ekonomiku je výhodné mať prístup na veľký americký trh. Zabúda sa však dodať, že aj Američania získajú prístup na náš trh a ja osobne si myslím, že americké giganty Európu jednoducho skolonizujú. Malé a stredné podniky, ktoré poctivo dodržiavajú naše silné európske sociálne a environmentálne štandardy, budú prevalcované neoliberálnymi molochmi z USA, kde neplatia zďaleka také silné sociálne a environmentálne obmedzenia (tým pádom sú európske firmy oproti firmám z USA, v tomto bode, v nerovnom konkurenčnom postavení). Tzn., žiadny veľký ekonomický prínos pre Európu v tom nevidím. Naopak, nevýhodou bude zvýšený tlak na oslabovanie nášho sociálneho štátu a ochrany prírody. Dnes sa veľa hovorí aj o klauzule ISDS, ktorá má umožniť súkromným koncernom žalovať štáty na súkromných arbitrážnych súdoch, čo by vlastne znamenalo, že štáty prídu o suverenitu a demokracia zažije najťažšiu ranu od konca druhej svetovej vojny. Slovensko už má uzatvorenú bilaterálnu dohodu s USA o ochrane investícií ešte z čias divokých Klausovských časov, čiže pre nás by to nebola až taká katastrofa, ale neviem si predstaviť, že by takéto niečo podporili Nemci či Francúzi. Osobne som presvedčený, že zmyslom európskej integrácie by malo byť takéto ustanovenia eliminovať a vytvoriť jednotný európsky postup na oslabovanie vplyvu nadnárodných korporácií a ochraňovať európsky sociálny model. Európski sociálni demokrati zastávajú pozíciu, že v TTIP nechcú mať nič, čo by oslabovalo európsky sociálny či environmentálny model alebo našu ochranu potravín. Takáto dohoda by však pre nadnárodné korporácie zmysel nemala. Uvidíme teda, ako to celé dopadne. Osobne som však voči TTIP veľmi skeptický.
Boli by tieto výhody a nevýhody odlišné pre korporácie a nadnárodné spoločnosti, a na druhej strane pre malých a stredných podnikateľov a pre občanov?
Samozrejme, že áno. Voľný trh funguje tak, že väčší pes žerie. Malí hráči budú zlikvidovaní. Nezabúdajme, že bič vždy plieska na konci. Malé a stredné podniky nemôžu konkurovať obrovským molochom, ktoré majú technologickú, finančnú aj mocenskú prevahu. To je ako keby proti sebe nastúpili vo futbale kluby ako FC Barcelona, proti klubom z mozambickej ligy, to proste nejde. Malí podnikatelia budú mať jedinú šancu, a to stať sa subdodávateľmi veľkých amerických či nadnárodných koncernov. Tie ich úplne vyžmýkajú. Tí, ktorí sa neprispôsobia, tí rovno zaniknú. Toto nie sú špekulácie, pozrite sa na okolitý svet, čo sa deje v Ázii či v Latinskej Amerike. Všade prebieha kolonizácia nadnárodnými spoločnosťami, ktoré cez subdodávateľské služby gniavia malých farmárov, robotníkov, živnostníkov. Funguje to už celé desaťročia od Filipín až po Honduras. Ľudia tam robia vo „sweatshops-och“, robotárňach (viď: https://www.google.sk/search?q=sweatshop&espv=2&biw=1366&bih=667&source=lnms&sa=X&ei=vFJDVcOJB43PaL61geAF&ved=0CAYQ_AUoAA&dpr=1) ako novodobí otroci, bez akýchkoľvek sociálnych práv, za úplne mizivé mzdy, bez voľna, dovoleniek, či ochrany zo strany odborov. O tomto je liberalizácia. Ak sa raz upíšete diablovi, nedá sa tomu brániť. Pokiaľ sa Európa poddá tejto logike, skončíme ako “sweatshop” pre nadnárodné korporácie. Sociálne štandardy pre našich ľudí budú čoraz menšie a zisky korporácií čoraz väčšie. Európa by sa nemala liberalizovať podľa záujmov nadnárodných korporácií, naopak, potrebujeme viac štátu v ekonomike, viac sociálnych programov, viac ochrany prírody, viac demokracie.
Mohla by dohoda ovplyvniť ekologickú situáciu v Európe a zdravie jej obyvateľov?
V Európe rastie obava ľudí z toho, že sa sem dostanú chlórované kurčatá z Ameriky, v masovom meradle geneticky modifikované potraviny, či ďalšie potraviny, pri ktorých nie je istota, že nespôsobujú rakovinu a iné choroby. V USA sú pri kontrole potravín ďaleko nižšie normy. To, že niečo škodí, musí byť štátom preukázané a kým sa tak nestane, v USA sa to pokojne distribuuje. V Európe sme ďaleko prísnejší a ak je čo i len podozrenie, do obchodov sa takéto potraviny nedostanú. Výrobca musí preukázať, že potravina neškodí. Ja osobne sa budem snažiť, aby nebola daná ani len najmenšia možnosť, že tu budeme mať rizikové potraviny. A nejde len o potraviny, ale aj o kozmetiku a ďalšie výrobky. V USA sa za rok zakáže 12 prípravkov, v EÚ 1200. Je úplne jasné, že dôjde k oslabovaniu našich kontrol, lebo inak by sa sem americké tovary nedostali. Mám z toho obavy a som presvedčený, že ľudia majú právo na to, aby vyjadrili svoj strach v tejto veci. Veď tu predsa nejde o nejakú technickú obchodnú dohodu, ale o to najcennejšie – o ich zdravie, o ich životy, sociálne práva, demokraciu. Skrátka, ide o všetko, čo robí Európu Európou. Nechcem tu Monsanto, ani žiadne iné americké predátorské firmy. Chráňme si Európu a buďme hrdí na jej sociálny model. Nepotrebuje sa viac amerikanizovať. Ak TTIP prejde, už nebude cesty späť. Zatiaľ vidím nádej v tom, že nemecká verejnosť väčšinovo odmieta TTIP a ak niečo nechcú Nemci, potom to v Európe jednoducho neprejde. Chráňme si európsky sociálny model, kým je ešte čas.
Dobre to vystihol.