Prvá pomoc zranenému, či chorému človeku pred poskytnutím odborného zdravotného ošetrenia môže zachrániť život, či minimalizovať trvalé následky poškodenia zdravia. Na Slovensku sa prvej pomoci žiaľ ani zďaleka nevenuje taká pozornosť, akú by mala mať. Viliam Dobiáš – slovenský lekár, záchranár a vysokoškolský pedagóg sa v r. 2013 stal prezidentom Slovenského Červeného kríža. Je autorom niekoľkých odborných publikácií z oblasti urgentnej medicíny. Získal viacero ocenení, naposledy Rad Ľ. Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva.
Ak počujete slová prvá pomoc, čo sa Vám prvé premietne pred očami?
Úžasne efektívna a zároveň geniálne jednoduchá aktivita, ktorú mentálne aj fyzicky zvládne 10-12 ročné dieťa a je schopná zabrániť trvalým zdravotným následkom – invalidite a aj smrti.
Podstatou poskytnutia prvej pomoci je poskytnúť človeku aj takú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu umožní prežiť do príchodu odborníkov. Ale ako má laik vedieť napr. pri dopravnej nehode (kde môže byť akákoľvek neodborná manipulácia so zraneným smrteľná) čo má robiť?
Už po absolvovaní kvalitného základného kurzu prvej pomoci sa za 8 vyučovacích hodín absolvent naučí teoreticky aj prakticky, ako a kedy pomáhať. Pri dopravnej nehode, ale aj pri podstatne jednoduchších situáciách sa ľudia boja hýbať so zraneným. Existuje jednoduché kritérium: 1. so zraneným nehýbať, lebo nevieme aké má poranenia, ktoré by sme mohli pohybmi zhoršiť, 2. ale keď sú prítomné poranenia s ohrozením života a zároveň neviem poskytnúť pomoc na mieste, kde sa postihnutý nachádza, tak s ním hýbať môžem, aby som ho dostal na miesto, kde sa pomoc poskytnúť dá. Stavy ohrozenia života pozná každý po kurze prvej pomoci: zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, veľké vonkajšie krvácanie, bezvedomie.
Ktoré sú najčastejšie zdravotné problémy a nehody, pri ktorých by mal laik vedieť poskytnúť prvú pomoc?
Život ohrozujúce stavy:
1. zastavenie dýchania – nie je počuť dýchanie a nie je vidieť pohyby hrudníka. Prvá pomoc (PP): záchranné dýchanie z úst do úst,
2. zastavenie krvného obehu – nedýcha a je v bezvedomí, t.j. nereaguje na oslovenie a zatrasenie za plecia. PP: stláčanie hrudníka a prípadne aj záchranné dýchanie. Aj stláčanie hrudníka bez dýchania je lepšie ako nerobiť nič,
3. veľké vonkajšie krvácanie – je vidieť krv a je viditeľná rana v oblasti krku, horných končatín, v slabine, na stehne, pod kolenom a okolo členkov. PP. Zatlačiť prstami, dlaňou v rane a tlačiť do príchodu záchrannej služby,
4. bezvedomie – postihnutý nereaguje na oslovenie, zatrasenie ale dýchanie je počuť a vidieť. PP: otočiť do stabilizovanej polohy na boku aby sa nezadusil žalúdočným obsahom,
5. dusenie pri upchatí dýchacích ciest cudzím telesom – postihnutý je pri vedomí, sleduje okolie, ale nedýcha a nemôže rozprávať, dieťa neplače. PP: silné údery do chrbta 5x, potom silné stlačenie hornej časti brucha 5x, v prípade potreby opakovať.
Ktoré situácie z praxe Vám najviac utkveli v pamäti? Zažili ste situáciu hraničiacu so zázrakom?
Každý lekár má v hlave cintorín pacientov, ktorým nemohol a nevedel pomôcť. Samozrejme, že intenzivisti, anestéziológovia a urgenťáci majú ten cintorín väčší, ako rehabilitační a dermatológovia. Najdlhšie ostávajú v hlave úmrtia detí, či už tragické alebo následkom dlhej choroby, potom situácie zaváňajúce až absurditou ako napr. dieťa zadusené prsníkom matky čo zaspala pri dojčení, časté utopenia detí v domácich minibazénoch, kde na smrť stačí rodičovi napísať 1 SMS počas ktorej je dieťa bez kontroly, napichnutie sa na ochranu bleskozvodu pri úteku cez okno z bytu na poschodí tak, že vnikol v rozkroku a vyšiel nad pupkom. Posaďte troch záchranárov k sebe, povedzte nadpis „bizarnosti“ a môžete počúvať od večera do rána.
So zázrakom možno súvisel prípad vetrom zhodenej škridly zo strechy do hlavy chodca, ktorá minula najväčšiu cievu v mozgu len o pár mm, čo bol milimetrový rozdiel medzi životom a okamžitou smrťou.
Stretli ste sa alebo počuli ste niekedy o prípade, kedy bol pacient v klinickej smrti a mal mimotelový zážitok?
O takýchto situáciách by vedeli rozprávať anestéziológovia. Jedna z nevýhod práce na záchranke je, že po ošetrení nechám pacienta doma, alebo ho zoberiem na urgent do nemocnice a väčšinou ho už nikdy neuvidím a len zriedka sa dozviem, ako skončil. Po úspešnej resuscitácii si chorý nepamätá nejakú časť udalostí pred príhodou, ale na vidiny si spomenie až s odstupom času.
Útechou pre nás je, keď nás po rokoch pristaví na ulici niekto a povie, že bol náš pacient, alebo sme boli riešiť jeho príbuzného a poďakuje, prípadne pripomenie nejakú radu s tým, že to pomohlo.
Chorí sa väčšinou neriadia pokynmi zdravotníkov, ale aj po rokoch ich vedia presne zacitovať. Pri každom vyjadrovaní sa o pacientovej chorobe si dávam veľký pozor, aby som bol vecný, zrozumiteľný a empatický, lebo viem, že to ostane v myšlienkach aj desiatky rokov. Je to obrovská zodpovednosť, ktorú si žiaľ mnohí neuvedomujú.
Na svojej stránke: MUDr. Viliam Dobiáš (dobiasovci.sk) máte množstvo užitočných rád, v podstate všetko potrebné pre zvládnutie poskytnutia prvej pomoci. Venuje sa u nás dostatočná pozornosť, osveta poskytovaniu prvej pomoci?
Spolu s Albánaskom sme jedinou európskou krajinou, kde nie je na školách predmet prvá pomoc pre všetky deti. Kurzy prvej pomoci pred získaním vodičského oprávnenia sú často formálne a absolvent za svoje peniaze nezíska adekvátnu protihodnotu. Najspoľahlivejšie je absolvovať kurz prvej pomoci v spolku Slovenského Červeného kríža, kde si zakladáme na poctivosti. Základný kurz prvej pomoci trvá 8 vyučovacích hodín a inštruktor musí mať predpísané vybavenie: model na nácvik oživovania s automatickým vyhodnocovaním, rovnako model na nácvik oživovania dojčaťa, model na nácvik Heimlichovho manévra, obväzy a trojrohé šatky pre všetkých účastníkov, cvičný laický defibrilátor a každý účastník musí cvičiť na každom z modelov niekoľko minút, rovnako si vo dvojiciach musia všetci navzájom nacvičiť stabilizovanú polohu pri bezvedomí, tlakový obväz a rôzne druhy znehybňovania končatín pri podozrení na zlomeninu. Ak toto všetko nie je splnené, nie je to kurz, ale švindel.
Plačeme nad nedostatkom zdravotníckych pracovníkov, chýbajú tisícky. Absolvovaním kurzov prvej pomoci deťmi na základných a stredných školách by sme zvýšili počty zdravotníkov o stovky tisíc. Naučením sa prvej pomoci by laici v mnohých prípadoch nahradili zdravotníkov, pretože prvá pomoc skracuje po úrazoch dobu hospitalizácie, znižuje výskyt komplikácií, trvalých následkov aj úmrtí.
