Anketa GEOPOLITIKA 2015

S ohľadom na čoraz väčšiu názorovú diferenciáciu a polemiku vo vnútri našej spoločnosti o tom, ako pokračovať ďalej vo vnútroštátnom vývoji a vo vzťahu k zahraničiu, rozhodli sme sa oslovením osobností nášho verejného spoločenského života – najmä v oblasti politiky, politológie, filozofie, žurnalistiky, diplomacie či akademickej obce – pokúsiť sa ozrejmiť často nie vždy jasné zámery a ciele jednotlivých smerovaní, názorov či prúdov, ktoré sú v súčasnej SR poskytované širokej verejnosti či už v politickej alebo mediálnej sfére. S týmto cieľom sme pripravili aj anketu GEOPOLITIKA 2015 obsahujúcu 6 otázok: 

1. Nakoľko je to, čo sa deje dnes na Ukrajine občianska vojna, a nakoľko je to prológ renesancie „bipolárneho sveta“?
2. Bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, bol z hľadiska existencie zbraní hromadného ničenia „bipolárny svet“ bezpečnejší než ten dnešný?
3. Považujete násilný, resp. vynútený či už politicky, ekonomicky, ideologicky (nábožensky atď.) alebo vojensky vývoz revolúcie, demokracie akéhokoľvek typu či akejkoľvek ideológie a najmä foriem jej praktickej realizácie za možný spôsob ďalšieho vývoja sveta v pozitívnom slova zmysle?
4. Hodnotíte súčasný politický režim v USA a v Ruskej federácii za demokratický (v zmysle „bez politických mýtov“)? Ak nie, uveďte dôvody resp.  konkrétne „dôkazy“.
5. Akú geopolitickú úlohu zohráva v súčasnom svete ekonomicky expandujúca Čína?
6. Najmä akého charakteru predpokladáte geopolitické, ideologické a ekonomické zmeny v ďalšom vývoji ľudstva v strednodobom a dlhodobom horizonte najmä s upriamením pozornosti na Európu?

Odpovede respondentov budeme zverejňovať v originálnej verzii s našim titulkom, ktorým sa budeme snažiť vyjadriť to podstatné, čo chcel autor povedať.

BORIS ZALA, europoslanec za Smer – SD: Presadzovať univerzálne pravidlá spolužitia namiesto hľadania geopolitických ziskov

1. Je to občianska vojna, avšak za masívnej prítomnosti ruských vojakov a ruskej ťažkej techniky. Nie je to prológ “bipolárneho sveta”, pretože Rusko dnes nepredstavuje silu, akou bol Sovietsky zväz. Rusko je regionálnou mocnosťou.
2. Nie, nebol. Roztrúsené hrozby sú síce zdanlivo citlivejšie, lebo ich vnímame ako množstvo, ale konflikt Sovietsky zväz a Západ bol podstatne hrozivejší ako dnešné lokálne konflikty. Tie nemajú silu prerásť do svetovej vojny…
3. Slovo “vývoz” už dnes nezodpovedá realite sveta. V čase pokročilej globalizácie, aktuálne vnímanej jednoty ľudstva, medzinárodného práva, role OSN, vytváraním veľkých regionálnych zoskupení (Africká únia, viacero ázijských a latinskoamerických integračných zoskupení atď.) sa vzájomné ovplyvňovanie stalo faktom a dennou praxou. Navyše hodnoty sa šíria nielen ako “vývoz”, ale aj ako hľadanie príťažlivých modelov. Dnes by som otázku sformuloval inak: aké hodnoty podporovať, šíriť, a aké nepodporovať. V čase univerzality ľudských práv  je skôr otázkou ako zabezpečiť ich univerzalitu, a to nielen voči napr. diktátorom v Afrike čí Ázií, ale aj voči vojakom USA pôsobiacim na iných územiach, či izraelským vojakom na územiach okupovaných Izraelom, alebo univerzalitu ľudských práv vo vzťahu ku stále narastajúcemu fenoménu otroctva či detskej práce!
4. Každý politický režim má svoje osobitosti. Ak ich porovnám napr. z pohľadu individuálnej vymožiteľnosti práva a teda aj ľudských práv, sú na tom občania USA neporovnateľne lepšie. Počas Putinovej vlády sa bilancia právnosti – ako vo vzťahu k občanom tak aj spoločnostiam – zhoršila, a to až tak, že  je horšia ako v Brežnevovej ére. Na druhej strane ak pozeráme na  históriu, Rusko  systém parlamentnej demokracie nikdy reálne nepoznalo. Aj po páde Sovietskeho zväzu sa skôr nachádzalo v chaose, počas Putinovej vlády sa stabilizovalo a teraz získava črty veľmi tradičného nacionalistického autoritárstva. V USA zasa často prevládnu tendencie k “patriotizmu”, čo je len priemet imperializmu do vnútornej politiky. Ale americký systém nie je vnútorne autoritatívny: kritika CIA neprichádza iba z vonka, napr. z Amnesty International, ale v najtvrdšej podobe pravé z Kongresu USA. Viete si predstaviť, že by voči Putinovej politike zaujala takúto pozíciu ruská Duma?
5. Významnú, ale nepreceňoval by som jej silu, ako to mnoho “profétov” dnes robí. Čína ma evidentne aj imperiálne ambície voči susedným teritóriám. Ibaže ich aktívne presadzovanie by posunulo väčšinu krajín Juhovýchodnej Ázie priamo pod americký (japonský) dáždnik a to si Čína neželá. Takže ten “balans” neumožňuje Číne v tejto chvíli priamu expanziu.
6. Európska únia sa v strednodobom horizonte stane aj vojenskou silou. Vytvorí tým žiaducu rovnováhu na svetovom ihrisku. Ale nezabudnime, že multipolarita sama osebe nestačí, mohla by viesť iba k novému prerozdeleniu vplyvu medzi mocnosťami. To, čo je hlavnou úlohou Európskej únie, je presadzovať univerzálne pravidlá spolužitia vo svetovom meradle, založené na mieri, solidarite a ľudských právach. Nie hľadať geopolitické zisky. To je ťažká, ale nie nesplniteľná úloha.

MIROSLAV KUSÝ, politológ, historik: Európa sa stane svetovou mocnosťou cestou federalizácie              

1. Bola by to občianska vojna, keby šlo o konflikt medzi vnútornými zložkami daného štátu. Tu však významne vstupuje do konfliktu cudzia mocnosť, čím sa to stále viac stáva  vojnou medzi dvoma krajinami.
2. Bipolárny svet bol bezpečnejší než dnešný, lebo sporné strany boli jasne vymedzené, voči sebe vonkajšie. Dnes sa prelínajú.
3. Tento vývoz sa stupňuje, ale má ambivalentné dôsledky.
4. Sú to rôzne typy demokracie. Americká je rozvinutá liberálna demokracia, ruská elementárna autokratická demokracia.
5. Stále významnejšiu.
6. Európa sa musí stať vnútorne zjednotenou svetovou mocnosťou cestou svojej federalizácie, ak má byť relevantným partnerom  ostatných mocností.

FRANTIŠEK ŠKVRNDA, politológ: Temné stránky a deformácie neoliberálnej demokracie a globalizácie

1. V prvom rade to je občianska vojna, v ktorej hynú nevinní ľudia a ktorá vznikla po iracionálnych krokoch novej kyjevskej moci v snahe presadiť za každú cenu svoju moc. Bez masívneho zasahovania zo zahraničia by kríza neprerástla do štádia, keď sa označuje za prológ renesancie „bipolárneho sveta“. Nový bipolárny svet potrebuje NATO, aby v záujme zvýšenia ziskov vojensko-priemyselného komplexu USA a bankového centra na Wall Streete a v City sa vyplašili obyvatelia štátov EÚ tak, aby tlačili svoje vlády k zvyšovaniu vojenských výdavkov a k rozkrúteniu nového kola pretekov v zbrojení. Zvyšujúce sa vojenské výdavky RF a ČĽR však stále predstavujú len zlomok výdavkov štátov NATO.
2. To sa jednoznačne povedať nedá, ale dnes predstavuje pre svet oveľa väčšie nebezpečenstvo konanie USA, NATO a ich ďalších spojencov, ako to, čo sa označuje nimi za najväčšie hrozby. Bez invázie USA a koalície ochotných do Iraku by sa nebol vytvoril ani Islamský štát. K čomu viedlo protiprávne bombardovanie Líbye v roku 2011? Čo sa dosiahlo za viac ako 13 rokov vojny v Afganistane? Prečo sa v boji proti Islamskému štátu odmieta dohodnúť s B. Asádom?
3. Farebné revolúcie sú temnou stránkou neoliberálnej globalizácie na spôsob USA (Západu). Osoh prinášajú len lokajským typom ľudí, ochotným za malý groš urobiť čokoľvek.
4. Potrebujete viac dôkazov o deformovanosti neoliberálnej demokracie ako je vývoj na Slovensku od roku 1993?
5. Ide len o odpoveď ČĽR na podmienky, ktoré vytvorila neoliberálna globalizácia.
6. Sú dve základné podmienky, ktoré vytvoria predpoklady pre rozvoj pôvodných ideí EÚ, ktoré sa sformovali v druhej polovici 20. storočia – zrušenie NATO a koniec so zasahovaním USA do diania na kontinentálnej Európe. Podpísanie dohody TTIP vážne ohrozí budúcnosť kontinentálnej Európy.