Komunálne voľby sú dozaista jednou z možností, ako prostredníctvom nami vybraných ľudí zlepšiť život v našich mestách a obciach. Pred ich blížiacim sa termínom sme oslovili starostu nenápadnej obce ležiacej v Trenčianskom kraji. Ing. Martin Rác (starosta@bolesov.eu) kandiduje za starostu Bolešova (www.bolesov.eu) už tretíkrát.
Prečo ste sa pred 8 rokmi rozhodli vstúpiť do komunálnej politiky a teraz, po tretíkrát opäť kandidovať?
V prvom rade je to láska k rodine, obci, regiónu, vlasti a presvedčenie, že prácou, myšlienkami a nápadmi môžem prispieť k lepšiemu a krajšiemu. Tiež je v tom aj osobná ambícia – pretavovanie svojich predstáv do reality. V krátkosti: chuť pRACovať pre všetkých.
Presvedčenie, že som ešte nevyčerpal nápady, plány a myšlienky, ktoré chcem realizovať, ma podnietili kandidovať opäť. Pracovať nielen na tom hmotnom, materiálnom, ale aj s ľuďmi – ich postojmi, názormi, citmi. Chcem odovzdať a realizovať víziu o tom, aby naša obec bola miestom, kde „žijem rád“.
O komunálnej politike som uvažoval už ako 11 ročný. Vtedy, v roku 1990, bola na základnej škole organizovaná diskusia s prvým ponovembrovým starostom obce, ktorému som položil otázku: „ako sa stať starostom?” Na to mi odpovedal: „záujem o miesto kde žiješ a musíš žiť v súlade s atribútmi ako slušnosť, čestnosť, rozum, práca – to sú základné podmienky na to, aby si mohol byť starostom“.
Aké máte vo vašej pozícii starostu reálne možnosti na zlepšenie chodu, či skrášlenie obce, ktorá má okolo 1500 obyvateľov?
Obrovské a zároveň limitujúce. Asi najdôležitejšie je mať víziu, predstavu o tom, kde, ako a v akom časovom horizonte posúvať obec. Do toho prichádza množstvo nepredvídateľných situácií, ktoré môžu víziu meniť, narušiť, ale zároveň aj príležitostí, ktoré môžu uľahčiť ceste za víziou. Treba mať nielen víziu a sny, ale hlavne aj otvorené oči.
K tomuto treba namiešať dobré manažérske schopnosti – starosta bez podpory v obecnom zastupiteľstve je sám vojak v poli. Napriek tomu, že obec už má vypracovaný „Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja“, preferujem mať čo najjasnejší plán o rozvoji obce na ktorom sa zhodne celé zastupiteľstvo. Ak sa k tomu namiešajú „chytené“ príležitosti, obec môže napredovať. Starosta musí plánovať dlhodobo, v horizonte dlhšom, ako jedno, dve, päť funkčných období. Na druhej strane, žijeme tu a teraz, takže treba mať otvorené oči a snažiť sa aktuálne, operatívne riešiť každý problém.
Čerpanie fondov EÚ je často považované nie len za liaheň korupcie, ale aj ako neefektívne, používané na nezmyselné projekty. Ako vnímate u vás v obci túto problematiku?
Som zástanca projektu EÚ, ktorá nám výrazne pomohla, najmä obchodu, rozvoju a dovolím si tvrdiť, že naša krajina zažíva zatiaľ najlepšie časy. Obávam sa, aby vydržali… V prvom rade je nutné zmeniť elementárne vlastnosti človeka (samozrejme každý sám za seba) ako závisť, chamtivosť, túžbu po moci, z tohto pramení všetok ten zákal okolo fondov. Zámer je dobrý, ale po ceste sa naň prichytávajú pijavice.
Treba sa zamyslieť, či využívame tieto prostriedky efektívne na to, na čo boli určené alebo s cieľom nájsť priestor pre individuálne prospechárstvo.
V našej obci bola v rámci operačných programov riešená rekonštrukcia školy, kanalizácia, tvorba strategických dokumentov (územný plán), implementovaný program LEADER.
Myslím si, že fondy EÚ boli prínosom v každej obci, oblasti, sektore. To, ako sme ich dokrivili, je iba vysvedčenie nás samých.
Privítali by ste zlepšenie prístupu zo strany štátu voči obciam napr. v oblasti dotácii, legislatívy, komunikácie? Aké zákony by sa podľa Vášho názoru mali zmeniť?
Myslím, že veci sú zo strany štátu nastavené múdro – z pohľadu štátu. Štát si vo svojej moci drží to, čo dokáže riadiť, to, čo je pre neho zaujímavé a to, o čo sa bojí. Zvyšok kompetencií s radosťou presunul na samosprávy, lebo starosta je v obci po ruke. Ten sa nemôže pozerať na chátrajúci majetok, rozbité cesty, nefungujúcu škôlku. Mrzí ma medvedia služba politických elít nášho štátu, ktoré zdegradovali funkcie starostov, primátorov na obyčajných korumpovaných panákov, opilcov a pod. Degradujú túto funkciu natoľko, že klesá záujem o výkon tejto funkcie hlavne v menších obciach, kde objektívne starosta supluje viacero úloh bez aparátu, podpory okresného úradu, VUC. Politik sa po funkčnom období vytratí, naproti tomu starosta zostáva žiť v obci aj naďalej, vychováva tam deti, má rodinu, väzby. Žiaľ, zatiaľ sa nenašiel nikto z elít okrem prezidenta Kisku, ktorý poďakoval starostom za ich prácu. Paradoxne, pred voľbami nás zrazu potrebujú všetky strany, ale to je na dlhú a ťažkú debatu.
Nakoľko sú ľudia v Bolešove zaangažovaní na jeho rozvoji? Sú aktívnymi občanmi?
Asi tak, ako všade, aj v Bolešove je časť ľudí, ktorí oceňujú prácu a zapájajú sa do diania, časť ľudí, ktorá iba v obci žije a časť, ktorá má pocit, že vie robiť všetko lepšie, rýchlejšie. Od toho sú vlastne komunálne voľby, aby aj títo ľudia dostali priestor. Realitou ale zostáva, že preukazovanie činov často končí pri pive. Ďakujem za občanov, akí v Bolešove sú, je tu komunita, ktorá sa aktívne zapája do diania. Dúfam, že sa mi podarí túto komunitu rozširovať.
Je šťastím, keď je región bohatý. Keď majú ľudia prácu, neriešia existenčné problémy, vtedy dokážu vnímať prostredie okolo seba pozitívne a zapájať sa do diania okolo seba, viesť plnohodnotnejší spoločenský a komunitný život.
