Ľubomír Jakab – Škola správneho dýchania (prevencia pre všedný deň)

Biomedicínsky inžinier Ľubomír Jakab (dychanie@szm.sk) z kliniky funkčnej diagnostiky Univerzitnej nemocnice Bratislava je autorom publikácie “Škola správneho dýchania“ (ŠSD). Na tému ako správne dýchať a prečo, sme mu položili niekoľko otázok.

Východné civilizácie vedia o prínose správneho dýchania z hľadiska telovýchovy, medicíny alebo bojových umení veľmi dávno a praktizujú ho tisícročia. Naproti tomu západná civilizácia akoby v niektorých aspektoch rozvoja osobnosti zaostala a až teraz sa snaží dobehnúť zameškané. Kde vidíte príčinu?

Príčinu treba hľadať zrejme v tom, že „rozvoj osobnosti“ bol väčšinou sústredený v uzavretých kláštoroch, mimo nich sa dostával zriedka. Meditácie a rozjímania vychádzali zo správneho dýchania, neskôr sa však viac používalo rozjímanie nad textom a meditácia s dýchaním sa trochu vytratila. Pustovníci vo chvíľach sústredenia používali techniky dýchania, ale o tom sa vie málo a písomné materiály sú vzácne – ťažko sa zháňajú.

Mohli by ste našim čitateľom bližšie priblížiť význam správneho dýchania? V čom spočíva jeho prínos pre človeka?

Významov je veľmi veľa. Používaním správneho dýchania sa človek dostáva k základnej veličine života: dýchaniu. Mnohé neduhy hlavne zdravotné Vám pomôže zmierniť, skvalitniť a urýchliť uzdravenie, teda je veľkým pomocníkom lekára a liečiteľa. V prvom rade je to zvládnutie stresu a hnevu, ktoré nám pripravujú pôdu pre choroby. Sústredenie, ako aj umelecká činnosť by mala začať zameraním sa na dýchanie, to vám zabezpečí rýchlejšie sa dostávať do požadovanej úrovne.

Konkrétne ktoré choroby nám môže správne dýchanie pomôcť liečiť?

Ide najmä o účinnú zdravotnú prevenciu, zvýšenie imunity a zdravej dlhovekosti, má vplyv na liečbu chorôb dýchacích ciest, kardiovaskulárneho systému, tráviaci systém, ako aj pri psychosomatických problémoch, pozitívne ovplyvňuje koncentráciu a správne držanie tela.

Aké fyzické a duševné procesy prebiehajú v človeku pri správnom dýchaní, resp. v čom sú kvalitnejšie?

Pri správnom dýchaní napĺňame novým vzduchom aj tie časti pľúc, ktoré sú málo ventilované. Touto výmenou skvalitníme príjem kyslíka pre celý organizmus. Až 75 % produktov vznikajúcich pri bunkovej práci nášho tela, odchádza von z tela dýchaním. Hemoglobín, ktorý je nositeľom kyslíka, odovzdá bunke kyslík a odnesie produkty bunkovej práce do pľúc, z ktorých ho vydýchneme. Správne a pokojné dýchanie pôsobí na celý srdcovo-cievny systém a tým ho upokojí, čo je dôležité hlavne pri strese ako aj pri aktívnom pracovnom zaťažení. Ďalším nesporným prínosom je stíšenie myšlienkového pochodu, uvoľnenie až relaxácia.

Vy osobne ste sa ako dostali k tejto problematike, prečo ste sa rozhodli na ňu zamerať?

Vo svojej profesionálnej praxi v zdravotníctve, keď som spracoval a začal používať metodiku vyšetrenia funkcie bránice – hlavného dýchacieho svalu, som musel pacienta pred vyšetrením poučiť o správnom dýchaní, lebo pri záťažovej časti vyšetrenia by mal pacient používať bránicové, čiže brušné dýchanie. Tu som mal možnosť vidieť, že dýchanie robí problémy hlavne preto, že ho nevieme používať. Len 2 pacienti z tisíc vedeli dýchať správne (z toho jeden bol operný spevák). Rozhodol som sa preto vypracovať náplň Školy správneho dýchania a dostať ho do praxe – medzi ľudí, ktorí chcú pre svoje zdravie aj niečo spraviť. Prednostne sa zameriavame na deti a mládež – v spolupráci so školskými zariadeniami sa snažíme zabezpečiť zdravšiu mladú generáciu a tak aj generáciu, ktorá bude vedieť viesť aj svoje deti po ceste správneho dýchania a tým aj kvalitnejšieho života. Pomohol mi bratislavský magistrát – kancelária „Zdravé mesto“, s ktorou spolupracujeme už takmer 30 rokov. Každý semester bývajú 6 – týždňové prednášky spojené s nácvikom.

V čom je Vaša technika odlišná od iných techník správneho dýchania?

Nemám odlišnú techniku, lebo správne dýchanie je rovnaké pre všetkých, ktorý ho chcú ovládať. V ŠSD robíme a učíme sa základ správneho dýchania, ktorý po zvládnutí a vypracovaní si návyku správneho dýchania, môžete aplikovať do akéhokoľvek odvetvia života.

Dalo by sa teda povedať, že techniky sú všade rovnaké?

Existujú len rôzne variácie tých istých cvikov, ktoré existujú už tisícročia. Vývoj napreduje neustále a každý cvičiteľ má možnosť obohacovať cviky svojou osobitosťou. Je potom na každom človeku, aby si vybral to, čo mu vyhovuje. Dýchanie je prepracované do najmenších detailov v joge, čínskej dychovej gymnastike, v rehabilitačných príručkách, stačí zobrať do ruky knihu a študovať.

V poslednej dobe sa do popredia dostáva BBT – Buteyko breathing technique. Aký máte názor na túto techniku?

Každá dýchacia technika ktorú si osvojíte, Vám pomôže pri zvládnutí problémov ako zdravotných tak aj psychických. Tiež Butejková metóda má veľký prínos v dychovej terapii, žiaľ snahou na nej zarobiť, sa stala pre niektorých ľudí nedostupnou. Podstatou Butejkovej metódy je naučiť sa dýchať podľa možností čo najmenej. Je to úsporné, „povrchné“ dýchanie nosom do brucha, nie pľúc. Nosom vdýchneme čo najmenej vzduchu a dych zadržiavame. Keď človek takéto vedomé dýchanie trénuje, organizmus si naň zvykne, astmatické záchvaty môžu byť minulosťou aj bez liekov.

Mohli by ste uviesť zopár pozitívnych výsledkov z praxe?

Mali sme pacienta, ktorý mal dýchavičnosť a respiračné zlyhávanie. Pri funkčnom vyšetrení bránice, som zistil, že chlapec vôbec nepoužíva bránicu na dýchanie. Po nácviku a rehabilitácii sa práca bránice zlepšila, mládenec prestal mať dychové zlyhávania. Trvalo to asi 2 mesiace. Z toho vidieť, že rehabilitácia a reedukácia dýchania vyžaduje snahu pacienta o zlepšenie svojho vlastného dychového komfortu.

Spomínali ste funkčné vyšetrenie bránice, ktorá je unikátnou metódou, ako sa používa, resp. čo meria?

Vyšetrenie funkcie bránice (jej práce, alebo únavy) je na našej klinike UNB – Ružinov nadštandardnou súčasťou kompletného vyšetrenia. Bránicu vyšetrujeme pri malej, strednej a maximálnej kontrakcii a to v pokojnom režime dýchania alebo tiež pri zaťažení počas rezistovaného dýchania. Výsledky okrem zlepšenia diagnostiky využívame pre účely cielenej rehabilitácie, reedukácie dýchania, alebo na tréning dýchacích svalov. Okrem chronických respiračných ochorení je indikáciou k vyšetreniu aj nejasná, hlavne ponámahová dýchavica, rtg obraz relaxovaných bránic, podozrenie na parézu, alebo plégiu bránice a iné poruchy činnosti bránice. Kompletné funkčné vyšetrenie pľúc, ako aj testy, ktoré robíme, poukážu na kvalitu, alebo patológiu pľúcneho stromu. Vyšetrenie nám dáva obraz o vnútorných podmienkach pľúc, ktoré zabezpečujú kvalitu dýchania. Prostredie pľúc potrebuje pre svoju funkčnosť aktivitu – pohyb, na ktorý sa niekedy trochu zabúda. Okrem bránice sa na zväčšovaní objemu hrudníka zúčastňujú aj inspiračné svaly medzi rebrami. Pohyby týchto svalov sú také efektívne, že pre pokojné dýchanie stačí buď sama činnosť bránice, alebo práca medzirebrových svalov. Rozdielnosť vo výkonnosti sa prejaví pri fyzickej, alebo psychickej záťaži. Vtedy má aplikácia bránicového dýchania pre pacienta väčší pozitívny účinok. Preto je často dôležité vyšetriť a zhodnotiť prácu a hlavne funkčnosť dýchacích svalov, ktoré zabezpečujú mechanickú prácu hrudného koša a tým i mechaniku dýchania. Bránicu síce rešpektujeme ako hlavný dýchací sval, ale jej funkciu v diagnostike prehliadame. Vieme, že 60 až 75 percent zmeny objemu vo vnútri hrudníka závisí od bránice. Vrchol bránice pri hlbokom nádychu poklesne až o 7 cm. Tak ako pre krv je pumpa srdce, tak pre dýchanie má funkciu hlavnej pumpy bránica.

Skúsme si predviesť nejaký cvik:

V prvom rade treba povedať, že najprv začíname pracovať s bránicovým – brušným dýchaním, ktoré nám vie zabezpečiť až 60-70% vzduchu z našej vitálnej kapacity pľúc. K nemu pridávame hrudné dýchanie, ktoré môže pridať 20-25% vitálnej kapacity. Ukončenie dychovej vlny je vrchné dýchanie do pliec, čo je asi 10% vitálnej kapacity. Dychová vlna nám preventiluje a vymení vzduch skoro v celých pľúcach. Pred samotným cvičením sa venujme hygiene dýchacích ciest – dôkladne vyčistíme noštek – vstupnú bránu dýchacích ciest. Striedavým dýchaním začneme dychovú “terapiu”. Striedavé dýchanie: palcom pravej ruky jemne uzavrieme pravú nosnú dierku a nadýchneme ľavou nosnou dierkou. Po maximálnom nádychu na sekundu, alebo dve, uzavrieme obidve nosné dierky a vydýchneme pravou nosnou dierkou. Ľavá je uzavretá prstenníkom. Nádych pokračuje pravou dierkou, zadrž a vydýchneme ľavou. Toto je jeden cyklus, ktorý opakujeme 4-5x ráno aj večer.

A na záver, mohli by ste začiatočníkom dať zopár rád?

Odporúčam nájsť si cvičiteľa a aspoň jednu nácvikovú hodinu stráviť pod odborným vedením fyzioterapeuta. Pri nedôslednom prečítaní návodu hrozí, že opačným dýchaním si môžeme poškodiť napr. chrbticu, alebo inak negatívne ovplyvniť svoje zdravie. Vypracovanie návyku správneho dýchania je výsledkom denného cvičenia. Cvičenie musí byť pre nás príjemné. Ak pocítime nepríjemné pocity, zastavíme, sadneme si a necháme plynúť dýchanie voľne, až kým sa pocity nevoľnosti nestratia. Potom môžeme opäť pokračovať. Nezabudnite, že vdychovať treba len nosom, výdych už môže byť nosom alebo ústami. Zvykajme si na to, že výdych by mal byť min. 2-krát tak dlhší ako nádych. Nacvičením si správneho dýchania, najmä keď už dýchanie nemusíme kontrolovať, si zlepšujeme kvalitu života, dokážeme stresové situácie zvládať a tým predchádzať infarktu a žalúdočnému vredu. No povedzte, nestojí to za to?