Homeopatia ako liečebná metóda prešla významným vývojom. Ak chcel v minulosti homeopat svojim pacientom pomôcť, musel získať súbor mentálnych a fyzických príznakov a na základe nich určil konkrétny liek. Dnes sa homeopat vo väčšej miere zaoberá duševným pozadím a povahou svojho klienta, jeho životným príbehom a starosťami, ktoré ho v živote trápia. Mohli by sme tiež povedať, že sa snaží zistiť, kde v duševnom vývoji sa jeho pacient zastavil. O moderných poznatkoch v homeopatii sme sa rozprávali s Tomášom Výbochom, ktorý pôsobí nie len ako praktický homeopat, ale aj ako lektor Slovenskej akadémie klasickej homeopatie.
Prečo je v homeopatii dôležité poznať okrem povahy človeka aj jeho minulosť a zlomové okamihy života?
Osobnosť človeka je vo významnej miere formovaná práve zlomovými okamihmi v jeho živote. Preto je veľmi dôležité sa počas homeopatickej konzultácie pýtať, čo prežíval klient krátko predtým, ako ochorel. Ak ma navštívi človek, ktorý trpí pravidelnými migrénami, snažím sa o nich dozvedieť čo najviac. Zistím napríklad, že sa periodicky opakujú, zlepšujú sa spánkom a zhoršujú pachmi a hlukom. Ale predsa je často kľúčová práve skutočnosť, že začali potom, ako klient dostal výpoveď v práci. Poznanie vonkajšej príčiny výrazne zvyšuje šance na úspešné vyliečenie.
Je ale vždy možné nájsť túto vonkajšiu príčinu? Čo ak človek ochorel pred mnohými rokmi a nepamätá si, čo práve v tom období prežíval?
To sa samozrejme stáva veľmi často. Ak ale dôsledne počúvame jeho životný príbeh, často zistíme, že z jeho pohľadu síce nič zásadné neprežíval, ale objektívne je to trochu inak. Navštívi ma napríklad podnikateľ, ktorý trpí dlhé roky hypertenziou. Vraví, že jeho život je úplne normálny, roky pracuje 12 hodín denne. Hoci pre neho je to normálne, pracovať tak dlho nie je zdravé. Pokiaľ si to človek dostatočne včas neuvedomí, môže ochorieť.
Zrejme je náročné sa vyznať v „zákutiach ľudskej duše“ a spoznať skutočnú príčinu problémov. Čo musí človek vedieť, aby sa v druhom vyznal?
Túto otázku mi často dávajú študenti. Ja som ju pred mnohými rokmi tiež položil jednému učiteľovi. Jeho odpoveď ma sklamala. Až po rokoch som pochopil, že je pravdivá. Pravdivé veci sú často jednoduché.
Odpovedal mi, že homeopat musí byť zvedavý. Musí sa o druhého človeka úprimne zaujímať, potom nájde koreň problému. Je tiež dôležité, aby mal ľudí rád. Nemyslím tým osobnú lásku či sympatie voči klientovi. Ide o obsiahlejšiu ľudskú lásku, ktorá sa snaží druhému pomôcť.
A čo ak má terapeut klienta, ktorého postoje a názory sú úplne v rozpore s jeho vlastnými názormi?
Je dobré, ak terapeut v živote veľa prežil a dostatočne pozná sám seba, hlavne svoje „temné stránky“. Poznanie vlastnej „temnoty“ je dobrý predpoklad k tomu, aby človek druhých nesúdil. Lebo iba do tej miery, ako dokážeme prijať svoje slabé stránky, dokážeme prijať aj slabé stránky druhých. Ľudia veľmi rýchlo vycítia, či ich prijímate, alebo ich súdite. Terapeut by mal mať dostatočnú dávku pokory, ktorá mu zjavuje, že nemá žiadny patent na pravdu a je na tej istej lodi, ako všetci ostatní. Lebo nikto z nás nie je bezchybný.
Vzdelávate sa nejako v tom, ako lepšie preniknúť do duše človeka, ako otvoriť trinástu komnatu jeho duše?
Neustále sa vzdelávam v psychológii aj homeopatii. Rád čítam odborné knihy od C.G. Junga a Viktora Frankla. Najviac sa však človek naučí v praxi. Homeopat sa časom naučí, ako dávať otázky tak, aby prenikol hlbšie do duše človeka.
Na Vašej facebookovej stránke Homeopatia U Draka často používate výrazy ako „človek s mentalitou periódy“ (napr. železa, striebra). Znamená to, že človeka môžeme klasifikovať na základe nejakých znakov do Mendelejevovej chemickej tabuľky prvkov? Čo to má spoločné s ľudskou psychikou?
Týka sa to jedného myšlienkového smeru v homeopatii. Ide o Teóriu prvkov, ktorú objavil holandský homeopat Jan Scholten. Túto metódu väčšina homeopatov vo svete stále nepozná, hoci podľa môjho názoru ide o geniálny objav, ktorý nie sme schopní dostatočne oceniť. Tento objav spôsobil na poli homeopatie revolučnú zmenu, ktorá významne zvýšila našu úspešnosť v liečbe chorôb.
Môžete byť konkrétnejší?
Teória prvkov hovorí o vývine ľudskej osobnosti a spája ju s postavením prvkov v periodickej sústave. Čím vyššie atómové číslo má určitý prvok z periodickej sústavy, tým vyvinutejšia je osobnosť, ktorá homeopatický liek z daného prvku potrebuje. Môžeme to vyjadriť aj inak. Čím primárnejšie a jednoduchšie sú potreby daného človeka, tým ľahší prvok (v zmysle atómového čísla) tento človek potrebuje, resp. liek z tohto prvku. Je to veľmi hrubá ilustrácia, ale poskytuje približný obraz skutočnosti. Z tohto pohľadu teda naozaj možno povedať, že Mendelejova tabuľa predstavuje akúsi mapu vývoja ľudského vedomia. Človeku, ktorý sa s tým nikdy nestretol, to musí pripadať akú science fiction a vyvolá to v ňom nedôveru. Ja sám som tomuto prístupu na začiatku svojho štúdia vôbec nedôveroval a až keď som videl dramatické výsledky, ktoré využitie tejto metódy prinieslo, uveril som.
Pôsobí to trochu abstraktne, môžete uviesť konkrétny príklad?
Napr. bór má atómové číslo 5. Je v periodickej sústave prvkov takmer na začiatku. Potreba človeka, ktorý potrebuje bór je veľmi primárna. V Maslowowej pyramíde potrieb by sme ju zaradili do potreby bezpečia a istoty. Človek, ktorý potrebuje tento liek má silný pocit, alebo blud, že svet je nebezpečné miesto. Vidíme to napríklad u ľudí s úzkostnou poruchou. Bór je liek, ktorý ich môže vyliečiť a zrušiť tento „blud“.
Striebro má atómové číslo 47. Potreby človeka, ktorý tento liek potrebuje, sú oveľa sofistikovanejšie. Takýto človek môže túžiť po uznaní a kariére. Chce žiariť vo svetle reflektorov. Jeho bludom môže byť, že život je pre neho hodnotný len vtedy, ak získa uznanie publika.
Dalo by sa povedať, že každý problém má svoje miesto v Mendelejevovej tabuľke?
Pokiaľ človek potrebuje homeopatikum z minerálnej ríše, tak áno. V postate každý problém je možné vyjadriť určitým prvkom alebo zlúčeninou prvkov.
Čítal som analýzu jedného Vášho prípadu z praxe, kde ste uviedli, že netolerancia voči iným, je znakom periódy železa. Prečo práve železa?
Ako som už spomínal, každý riadok v periodickej sústave prvkov, má určité spoločné znaky. Medzi ne patrí aj to, koho osoba, ktorá liek potrebuje vníma ako nepriateľa. V druhej perióde je pre človeka nepriateľom alebo nebezpečenstvom všetko okolo neho. Takýto človek sa správa ako malé dieťa, pre ktoré je svet nebezpečným miestom a potrebuje preto ochranu rodičov. Tretia perióda zodpovedá pubertálnemu veku, kde sú nepriatelia iné rodiny alebo iné partie priateľov. Vo štvrtej perióde, perióde železa, vníma človek ako nepriateľov ľudí z inej obce. Je tu mentalita klanov, mentalita kmeňa. V piatej perióde sú nepriateľmi ľudia s inou kultúrou. V šiestej perióde sa človek cíti spojený s celým svetom a už nikoho v ňom nevníma ako nepriateľa. Z toho môžeme vidieť, že čím je človek vyvinutejší, tým širší okruh ľudí dokáže akceptovať.
Strach pred inými národmi, inými štátmi, postoj v zmysle „Cudzie nechceme, svoje si nedáme“ je typický hlavne pre štvrtú periódu.
Prečo títo ľudia nedokážu akceptovať slobodnú vôľu druhých? Nemusia s nimi predsa súhlasiť, ale to ešte neznamená, že ho nemôžu rešpektovať a nechať ho žiť, ako chce, ak samozrejme neubližuje iným?
Pretože uviazli v mentalite kmeňa. Všetko čo je mimo ich mentality, považujú za potenciálne nebezpečenstvo, ktoré ich ohrozuje. Pre ľudí s mentalitou štvrtej periódy je často spirituálny rozmer života potlačený, nie je vyvinutý. Čím je osobnosť zrelšia, tým väčší rešpekt a úctu má k druhej ľudskej bytosti bez ohľadu na jeho národnú, náboženskú, či inú príslušnosť. Rešpektuje jeho slobodu, pokiaľ jeho činy neobmedzujú slobodu druhých ľudí. Ľudia v tejto perióde sa dajú ľahko ovládať strachom. Oni sa vnútri cítia slabí, preto často vyhľadávajú autoritárskeho vodcu, ktorí ich ochráni pred nebezpečenstvom zvonka.
Dajú sa do jednotlivých periód zaklasifikovať aj väčšie celky, napríklad národy?
Určite áno, treba však brať na vedomie, že ide len o hrubšiu klasifikáciu. V každom národe nájdeme zástupcov všetkých periód v periodickej sústave.
Periódy môžeme pochopiť aj tak, že k nim priradíme ľudský vek. Druhej perióde zodpovedá vek dieťaťa, tretej perióde zas vek adolescenta. Štvrtá perióda má znaky ranej dospelosti. Piatej perióde prisudzujeme stredný vek a šiestej perióde vek zrelosti. Poslednej perióde zodpovedá staroba.
Myslím si, že Indovia majú v sebe často silnú detskosť. Sú často radostní a bezprostrední ako deti. Ak si Európan pozrie indické filmy, často mu pripadajú detinské. Preto by som Indom priradil druhú periódu.
Silné znaky tretej periódy majú podľa môjho názoru Taliani, Španieli a národy Južnej Ameriky. Pre túto periódu sú najdôležitejšie rodinné vzťahy. Ak sa pozrieme na talianske rodiny, zdá sa nám, že fungujú ako jeden organizmus. Každý člen rodiny akoby vedel všetko o tých ostatných. Od týchto národov pochádzajú tiež telenovely. Obsahom telenoviel sú milostné vzťahy, a to z homeopatického hľadiska zodpovedá tretej perióde.
Česi a Slováci podľa môjho názoru zodpovedajú prevažne štvrtej perióde. To je prípad mnohých postkomunistických krajín. Komunizmus a socializmus ako ideológia tiež patria do tejto periódy. Ak sa spýtate väčšiny Slovákov, aké majú životné ambície, ich odpoveď je často založenie rodiny a žitie spokojného rutinného života. Rusko by som tiež priradil do tejto periódy. Často je tu prítomný slabý duchovný pohyb jednotlivca, preto títo ľudia akoby inštinktívne hľadali silné autoritatívne osobnosti, ktoré im budú radiť, čo majú robiť a ako majú žiť.
Šiestej perióde zodpovedajú severské krajiny ako Nórsko, Dánsko, Fínsko. Sú to najvyvinutejšie krajiny, kde vidíme veľký dôraz na osobnú slobodu, rešpektovanie ľudských práv a ochranu životného prostredia.
Môže sa stať, že sa u človeka počas života zmení príslušnosť k perióde?
Je to úplne bežná homeopatická prax. Keďže človek má slobodnú vôľu, má možnosť sa počas svojho života vyvíjať. Preto ten istý človek môže v určitom úseku svojho života potrebovať homeopatikum zo štvrtej periódy a o niekoľko rokov neskôr liek z piatej periódy.
Môže ma navštíviť klient, ktorý študuje na strednej škole a počas štúdia si privyrába prácou ako čašník. V tejto práci je na neho vyvíjaný silný tlak a on v dôsledku toho ochorie. Práca čašníka zodpovedá štvrtej perióde, pretože ide o rutinnú, do určitej miery mechanickú prácu. Ale po mnohých rokoch sa z tohto klienta mohol stať architekt. V určitom momente svojej kariéry sa môže cítiť vyhorený, akoby mu došli všetky nápady. Práca architekta zodpovedá piatej perióde, pretože ide o kreatívnu činnosť, kde je potrebná originalita. Teda tá istá osoba potrebuje v živote dva rôzne lieky z dvoch rozličných homeopatických skupín.
Čo môžeme urobiť, aby sme vo svojom duchovnom vývoji neuviazli?
Spoznávať seba samých, svoje slabosti, podstupovať sebareflexiu. Človek, ktorý to robí, musí vidieť, že má plné ruky práce na sebe samom a preto mu nezostáva čas kritizovať druhých. Taký človek sa neustále vyvíja a neustále rastie. Vnútorný rast znamená predovšetkým rast ľudskosti a lásky voči druhým. V druhej perióde človek miluje svojich rodičov, v tretej perióde zas svoju rodinu. Vo štvrtej perióde miluje ľudí, ktorí žijú rovnako ako on a vyznávajú jeho hodnoty. V piatej perióde človek spoznal, že vzájomná výmena kultúr je obohacujúca. V šiestej perióde človek miluje celý svet a cíti sa s ním spojený. A to je náš cieľ. Pochopiť, že sme všetci vzájomne prepojení a môžeme žiť šťastne, len keď si budeme pomáhať.
Malý praktický príklad na záver:
Triedenie odpadu je pekný príklad mentality šiestej periódy. Keďže taký človek si uvedomuje, že je spojený s celým svetom, nechce len tak hádzať odpadky do koša bez uvažovania, pretože vie, že skončia na skládke, ktoré sú ale tiež súčasťou jeho sveta. Človeku vo štvrtej perióde na tom nezáleží, jemu stačí, ak odpad neskončí na skládke v jeho obci.
Dalo by sa teda povedať, že ľudia patriaci do vyšších periód sú do istej miery hodnotnejší ako ľudia z nižších periód?
To je dobrá otázka, ale odpoveď je jednoznačne „nie“. Príslušnosť k perióde nevypovedá o hodnote, iba o rozvinutých schopnostiach a úrovni, na akej má človek problém. Prezident nie je hodnotnejší ako pekár. Žiadna práca nie je väčšia alebo menšia, ak sa robí s láskou v srdci.