S plynúcim časom postupne pribúda čoraz viac ľudí nie len s fyzickými, ale aj s duševnými problémami a poruchami. K najzávažnejším duševným poruchám nepochybne patria poruchy osobnosti a obzvlášť narcistická porucha – Narcissistic personality disorder (NPD). Samozrejme, celý problém NPD vyzerá inak v reálnom živote, inak v ambulancii – v kontakte s pacientom a inak na papieri. Napriek tomu sa pokúsime túto poruchu vykresliť v rozhovore so psychológom Robertom Tomšikom – odborníkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (www.vudpap.sk). Narcistickou poruchou sa užšie zaoberá už 8 rokov. Podieľal sa na medzinárodnom projekte: Narcizmus a sebaúcta v kultúrnom kontexte. Je tiež autorom knihy: V zajatí narcizmu. Samotný narcizmus je považovaný za súčasť modelu temnej triády: psychopatia, narcizmus a machiavelizmus (človek trpiaci machiavelizmom uplatňuje zásadu účel svätí prostriedky, používa mravne pochybné spôsoby vo verejnom živote a často má zákerný, ľstivý spôsob správania sa).
Ako by ste charakterizovali zrelú, duševne vyvinutú ľudskú osobnosť, resp. vnútornú integritu takéhoto človeka?
Zrelá a duševne vyvinutá ľudská osobnosť je charakterizovaná viacerými kvalitami a vlastnosťami, ktoré sú prejavom vnútornej integrity. Sú to napríklad autentickosť, konzistencia, empatia, zodpovednosť, úprimnosť či súcit.
Osoba so zrelou osobnosťou a vnútornou integritou prejavuje autentickosť vo svojom správaní a vyjadrovaní. Je sama sebou a nehrá žiadne úlohy alebo masky, aby sa zapáčila iným ľuďom. Je schopná byť otvorená a úprimná vo svojich hodnotách, presvedčeniach a emóciách.
Táto osobnosť je konzistentná vo svojom jednaní a hodnotách. Jej správanie sa zhoduje s jej presvedčeniami a neustále sa snaží žiť v súlade s tým, čomu verí. Je dôsledná vo svojich postojoch a rozhodnutiach a nezmení ich len preto, že je v kontakte s odlišnými názormi alebo tlakom okolia.
Zrelá osobnosť taktiež prejavuje schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a chápe ich perspektívu. Je citlivá na potreby a emócie ostatných a jedná s ohľadom na tieto faktory. Má schopnosť vyjadriť úprimné porozumenie a podporu voči druhým. Je schopná prevziať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia. Prijať následky svojho správania a byť ochotná za ne zodpovedať.
Neustále sa snaží rásť a učiť sa z chýb. Je schopná akceptovať rôznorodosť a neodsudzovať iných na základe ich názorov, etnického pôvodu alebo životného štýlu.
Osobe, ktorá trpí narcistickou poruchou osobnosti, alebo má narcistický charakter, chýbajú všetky vymenované kvality.
Aká cesta vedie k dosiahnutiu spomínanej integrity?
Cesta vedúca k spomínanej integrite a vývoju zdravej integrity je komplexný proces, ktorý sa zakladá na niekoľkých faktoroch. Prvým z nich je sebapoznanie a vnútorná reflexia, ktorá umožňuje jednotlivcom preskúmať a pochopiť svoje hodnoty, presvedčenia a princípy. Druhým faktorom je súlad medzi mysľou, slovami a činmi, čo znamená byť autentický a dôsledný vo svojom prejave a konaní. Tretím dôležitým aspektom je dodržiavanie morálnych a etických zásad a zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy.
Charakteristiky našej integrity sú však zakorenené v našej minulosti: hodnoty, morálka a etika sú často vštepované rodičmi a kvalita výchovy môže výrazne ovplyvniť integritu človeka. Vzdelávací systém taktiež zohráva dôležitú úlohu pri formovaní integrity človeka. Pozitívne rovesnícke vzťahy môžu povzbudiť etické správanie, zatiaľ čo negatívne vplyvy môžu viesť k narušeniu integrity. Výzvy a životné skúsenosti môžu výrazne ovplyvniť integritu človeka. Prekonávanie prekážok, poučenie sa z chýb a riešenie morálnych dilem môže formovať a posilňovať charakter a integritu človeka. Tiež spoločenské a osobné hodnoty, presvedčenia a princípy formujú integritu jednotlivca.
Žiaľ, existuje viacero porúch osobnosti. Medzi nimi napr. narcistická porucha. Môžeme nazvať takéto typy porúch zlou vlastnosťou alebo chorobou alebo duševným stavom? Čo sa vlastne myslí pod poruchou osobnosti?
Porucha osobnosti je kategorizovaná ako psychická porucha, nie zlá vlastnosť alebo choroba. Táto porucha sa vyznačuje trvalým a výrazným vzorom myslenia, cítenia a správania, ktorý sa vzďaľuje od normy a zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Poruchou osobnosti sa všeobecne považuje závažný a dlhotrvajúci stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým osoba vníma seba samú, ostatných ľudí a svet okolo nej.
Existuje niekoľko rôznych typov porúch osobnosti, ako napríklad narcistická porucha, antisociálna, histrionická a ďalšie. Každý typ poruchy má svoje špecifické znaky a kritériá diagnostiky, ktoré sa vyznačujú trvalými odchýlkami od prijateľného spôsobu správania a vnímania sveta. Podľa diagnostického manuálu DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 5th edition) sa kritériá narcistickej poruchy osobnosti skladajú zo symptómov ako: nadmerný pocit vlastnej dôležitosti, fantázie o veľkom úspechu, moci, krásy alebo ideálnom vzťahu, vyžadovanie nadmerného obdivu a uznania, prehnaná sebaúcta, arogancia, využívanie iných, nedostatok empatie či manipulácia.
Avšak narcizmus existuje v kontinuu, čo znamená, že nejde o čiernobiely koncept, ale skôr o spektrum správania a vlastností. Na jednom konci kontinua máte jednotlivcov, ktorí vykazujú minimálne alebo žiadne narcistické črty, zatiaľ čo na druhom konci máte jednotlivcov, ktorí prejavujú extrémny a patologický narcizmus. Je dôležité poznamenať, že narcizmus sa považuje za osobnostnú črtu a nemal by sa zamieňať s narcistickou poruchou osobnosti, ktorá je klinickou diagnózou. To ale vôbec neznamená, že narcizmus ako osobnostná črta nie je škodlivý pre danú osobu či ostatných.
Ako sa v človeku inicializujú zlé vlastnosti a duševné poruchy, konkrétne narcistická porucha?
Existuje niekoľko faktorov, o ktorých sa predpokladá, že môžu prispievať k vzniku tejto poruchy: kombinácia genetických, výchovných a traumatických faktorov, ako aj abnormálnych štruktúr mozgu. Je dôležité poznamenať, že tieto faktory nemusia vždy viesť priamo k rozvoju poruchy, ale môžu zvýšiť riziko jej vzniku. Existuje určitá genetická predispozícia pre narcistickú poruchu osobnosti. Niektoré štúdie naznačujú, že niektoré osobnosti sú náchylnejšie na vývoj tejto poruchy vzhľadom na genetické faktory. Avšak genetika nie je jediným určujúcim faktorom a interakcia s ďalšími faktormi je tiež dôležitá. V prípade, že sa v rodine vyskytoval narcizmus, psychopatia, sociopatia a pod, dedičnosť týchto porúch nie je ojedinelá. Výskumy taktiež ukazujú na súvislosť medzi narcistickou poruchou osobnosti a špecifickými odchýlkami v mozgovej štruktúre a jej funkciách. Napríklad niektoré štúdie ukázali, že ľudia s narcistickou poruchou majú menšie objemy niektorých častí mozgu zodpovedných za empatiu a reguláciu seba-kontroly, alebo sivej hmoty v časti mozgu, ktorú nazývame predná ľavá insula.
Rodinné prostredie a výchova môžu tiež prispievať k vzniku narcistickej poruchy osobnosti. A veľmi často aj prispievajú. Napríklad deti, ktoré vyrastali v rodinách, kde boli nadmieru ospevované, si môžu vyvinúť narcistické rysy. Ale aj opačne.
Rodinné prostredie, kde je nedostatok empatie a podpora, môže tiež prispievať k vzniku tejto poruchy. Vytvorí sa fenomén narcistickej zásoby, resp. potreby. Narcistická zásoba je forma psychologickej závislosti, kde narcista vyžaduje, ba dokonca požaduje špeciálne zaobchádzanie, obdiv, dôležitosť alebo uznávanie, aby nasýtil svoj pocit nároku a sebastrednosti.
Potreba za narcistickými zásobami vzniká tak, že v dospievaní narcista internalizuje „zlého“ príjemcu (zvyčajne rodiča). Internalizuje – osvojí si pocity, ktoré sú sociálne nechcené, napríklad rôzne typy agresie, ako je nenávisť, či závisť. Tieto vnímania posilňujú sebaobraz narcistu ako nemorálneho a skorumpovaného. Nakoniec si narcisti vytvoria pocit vlastnej hodnoty, ktorý je ale dysfunkčný. Ich sebavedomie a sebaobraz sa stávajú nereálnymi a skreslenými. V snahe potlačiť tieto „zlé“ pocity narcisti taktiež potláčajú všetky emócie. Narcisti vidia domáce prostredie ako miesto nepriateľské, nestabilné, a nepredvídateľné a takýmto spôsobom si vytvárajú vlastnú identitu a hodnotu o sebe. Okrem toho, aj niektoré traumatické skúsenosti, ako napríklad zneužívanie v detstve alebo zanedbávanie, sa tiež spájajú s rozvojom narcistickej poruchy osobnosti. Tieto traumatické skúsenosti môžu viesť k narušeniu sebaúcty a vytvoreniu kompenzačných mechanizmov, ktoré sa prejavujú formou nadmerného sebazdôrazňovania a potreby potvrdenia zo strany ostatných.
Život s takýmto človekom asi nie je príjemný, ako sa správa, ako sa prejavuje narcistická porucha?
Život s narcistami je náročný a často ťažký. Vzťahy sa točia okolo nich a oni vnímajú svojich partnerov ako rozšírenie seba samých.
Mnohí narcisti sú perfekcionisti. Nič z toho, čo robia iní, nie je správne ani oceňované. Od ich partnerov sa očakáva, že naplnia ich nekonečné potreby – obdiv, službu, lásku alebo nákupy – a keď tak neurobia, sú zhadzovaní. To, že je ich partner chorý alebo má bolesti, nie je podstatné. Narcisti neradi počujú „nie“ a často očakávajú, že ostatní poznajú ich potreby bez toho, aby sa museli pýtať. Manipulujú, aby dosiahli svoje a potrestali alebo vyvolali v partneroch pocit viny za to, že ich odmietli.
Život s narcistickým partnerom môže viesť k stavu známemu ako syndróm narcistického zneužívania, pri ktorom je nepriaznivo ovplyvnené sebavedomie a duševné zdravie človeka. Syndróm narcistického zneužívania je psychologickým stavom, ktorý vzniká v dôsledku vzťahu medzi jednou dominantnou osobou s narcistickou poruchou osobnosti a obeťou, ktorá sa stáva terčom ich manipulácie a emocionálneho zneužívania. Osoba s narcistickou poruchou osobnosti prejavuje výrazné znaky sebazdôrazňovania, pýchy a nedostatku empatie. Zneužívateľ využíva svoju manipulatívnu povahu na to, aby obeť kontroloval a podrobil svojej vôli, často využívajúc emocionálne vydieranie a ponižovanie. Obete tohto syndrómu často trpia nízkym sebavedomím, strachom a závislosťou na zneužívateľovi, čo má vážny negatívny vplyv na ich fyzické a psychické zdravie. Obvykle má cyklus tri fázy: idealizácia – fáza bombardovania láskou zo strany narcistu za účelom izolácie a osvojenia si obete, devalvácia – zhadzovanie a znehodnotenie obete, vybíjanie si frustrácie, odmietnutie – narcista vyhľadá ďalší zdroj narcistických zásob a snaží sa osobu odkopnúť alebo zničiť v dôsledku vlastnej frustrácie.
Uvedomuje si človek s touto poruchou, že nie je niečo v poriadku?
Zatiaľ čo jednotlivci s nacistickou poruchou osobnosti môžu vykazovať určité správanie alebo vlastnosti, ktoré sú považované za problematické alebo škodlivé, ich sebauvedomenie o povahe ich stavu sa môže líšiť. Niektorí narcisti môžu mať obmedzené povedomie o svojom správaní a jeho vplyve na ostatných. Tento nedostatok sebauvedomenia môže byť výsledkom inherentných obranných mechanizmov a kognitívnych skreslení, ktoré často sprevádzajú narcizmus. Narcisti často popierajú, racionalizujú alebo prehadzujú vinu na iných, aby ochránili svoj sebaobraz a vyhli sa konfrontácii so svojimi vlastnými chybami. Je však dôležité poznamenať, že nie všetci narcisti si svoje správanie úplne neuvedomujú. Niektorí narcisti môžu mať chvíle sebareflexie alebo záblesky vhľadu, kde si uvedomia, že ich správanie spôsobuje problémy v ich vzťahoch alebo životoch. Toto sebauvedomenie je však zvyčajne nekonzistentné a môže byť sprevádzané pokusmi o manipuláciu alebo kontrolu situácie vo svoj prospech.
Myslíte si, že ľudia sa už rodia s rôznou úrovňou svedomia alebo s rovnakou?
Veľmi všeobecne by som povedal, že ľudia sa rodia s priebežne rovnakou potenciálnou kapacitou pre svedomie, ale úroveň svedomia sa vyvíja a formuje v priebehu života. Svedomie je komplexný psychologický fenomén, ktorý zahŕňa vnímanie, sebaidentifikáciu, morálnu zodpovednosť a schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. Keď sa narodíme, naše svedomie je ešte nevyvinuté a postupne sa rozvíja a formuje pod vplyvom nášho genetického základu, prostredia, vzdelania, kultúry a osobných skúseností. Vplyvy, s ktorými prichádzame do kontaktu, nám pomáhajú rozvíjať svedomie a rozumieť následkom našich činov. Napriek tomu, niektorí ľudia sa môžu narodiť s rôznymi vrodenými dispozíciami a vývojovým potenciálom. Existujú štúdie, ktoré sa zaoberajú prieskumom svedomia v kontexte rôznych osobnostných vlastností, vrátane narcizmu. Osoba s vysokou úrovňou narcizmu má však obmedzenú schopnosť prehliadať dôsledky svojich činov na iných ľudí a rozpoznávať morálne aspekty svojho konania.
Prečo sa už u detí prejavujú rôzne psychické poruchy?
Deti môžu mať psychické poruchy z rôznych dôvodov. Je dôležité poznamenať, že psychické poruchy u detí nie sú nevyhnutne spôsobené jedným faktorom, ale skôr kombináciou biologických, genetických, environmentálnych a sociálnych faktorov.
Niektoré poruchy majú genetickú zložku, čo znamená, že u detí môže byť pravdepodobnejšie, že sa u nich vyvinie porucha, ak sa vyskytuje v rodinnej anamnéze. Niektoré deti môžu mať predispozíciu k určitým psychickým poruchám kvôli ich temperamentu, osobnostným črtám alebo kognitívnej zraniteľnosti. Napríklad deti s vysokou úrovňou úzkosti alebo perfekcionistickými sklonmi môžu byť náchylnejšie na rozvoj úzkostných porúch alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Okrem iného, aj nepriaznivé skúsenosti v prostredí dieťaťa, ako je trauma, zneužívanie, zanedbávanie alebo nedôsledná výchova, môžu zvýšiť riziko vzniku psychických porúch. Vysoká miera stresu alebo vystavenie násiliu môže mať negatívny vplyv aj na duševné zdravie dieťaťa.
Odhaliť narcizmus u malých detí môže byť náročné, keďže osobnostné črty a správanie sa ešte len vyvíjajú. Určité znaky a vzorce však môžu naznačovať prítomnosť narcistických sklonov. Je dôležité poznamenať, že tieto znaky samy o sebe nemusia potvrdzovať narcizmus, pretože deti prechádzajú rôznymi vývojovými štádiami a určité správanie môže byť súčasťou normálneho vývoja. Narcistické črty sa môžu viac prejaviť u detí vo veku od 8 do 12 rokov. Počas tohto obdobia si deti rozvíjajú zmysel pre seba a identitu a určité správanie môže naznačovať sklon k narcizmu.
Aké je zdravé a nezdravé ego? Čo to vlastne ego je?
Ego je jeden zo základných psychologických termínov, ktorý sa používa na opis jednotlivca ako osobnosti alebo na identifikáciu jeho seba-predstavy. Je to súčasť našej psychiky, ktorá zahŕňa naše sebavedomie, sebauvedomenie, sebazobrazenie a vnímanie vlastnej hodnoty. Existuje rozdiel medzi zdravým a nezdravým egom.
Zdravé ego je považované za vyvážené a realistické. Znamená to, že máme primerané sebavedomie a sebaúctu, pričom sme si vedomí svojich silných stránok aj obmedzení. Zdravé ego nám umožňuje byť sebavedomí v našich schopnostiach, ale zároveň aj rešpektovať iných ľudí a ich potreby. Je to rovnováha medzi sebazáujmom a ohľadom na iných.
Na druhej strane, nezdravé ego je často spojené s nadmernou sebaúctou a sebeckosťou. Ľudia s nezdravým egom často preháňajú svoje schopnosti a úspechy, znevažujú iných a majú tendenciu manipulovať alebo ponižovať iných, aby si udržali svoje vnímané nadradené postavenie.
Narcistické ego je často zraniteľné a krehké, pretože je silne závislé od potvrdenia a uznania zo strany iných ľudí. Ak im chýba obdiv alebo ich niekto kritizuje, môže to viesť k agresívnym reakciám a úzkostiam.
Prečo máme strach? Existuje nejaká súvislosť medzi strachom a narcizmom?
Strach je prirodzená emócia, ktorá vzniká ako reakcia na vnímané hrozby alebo nebezpečenstvo. Je to evolučný mechanizmus, ktorý nám pomáha chrániť sa pred poškodením a motivuje nás konať. Strach môže byť v závislosti od situácie racionálny aj iracionálny.
Na druhej strane, strach a narcizmus sa prelínajú úplne rozdielnymi spôsobmi, sú ovplyvnené myšlienkami, emóciami a správaním. Narcisti často pociťujú hlboký strach zo zraniteľnosti a vnímania sa ako slabých, majú intenzívny strach z kritiky alebo odmietnutia, strach z nedostatočnosti, keďže pod grandióznou fasádou môžu narcistickí jednotlivci prechovávať hlboko zakorenené pocity nedostatočnosti a pochybností o sebe, tiež strach zo straty kontroly, pretože sa obávajú odhalenia alebo straty kontroly nad svojím okolím, čo môže viesť k manipulatívnemu správaniu a neochote robiť kompromisy.
Aká je cesta von z narcistickej poruchy? Každý máme svoje chyby, nevhodné sklony, atď. Veľakrát si ich aj uvedomujeme, no nevieme sa ich zbaviť…
Žiadna. Nie je známy žiadny liek na NPD, alebo spôsob ako by sa narcizmus dal eliminovať, zatiaľ. Je však dôležité poznamenať, že poruchy osobnosti sa vo všeobecnosti považujú za chronické stavy, ktoré pretrvávajú počas celého života človeka. Liečba NPD zvyčajne zahŕňa psychoterapiu, najmä modality ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) a psychodynamická terapia. Zatiaľ čo terapia môže byť prospešná, stojí za zmienku, že jednotlivec s NPD môže byť voči liečbe rezistentný, pretože má často problém priznať si svoje vlastné problémy a môže mu chýbať prehľad o vplyve svojho správania na ostatných. Preto môže byť náročné dosiahnuť významné zmeny v ich osobnostných črtách a základných presvedčeniach.
Narcisti majú často obmedzené sebauvedomenie, nesnažia sa rozpoznať svoje vlastné problémy. Svoje správanie môžu vnímať ako normálne alebo oprávnené, čo im sťažuje uznať potrebu liečby.
Narcisti majú zvyčajne pevné presvedčenie o oprávnenosti svojej vlastnej nadradenosti, čo im sťažuje akceptovanie alternatívnych perspektív alebo zváženie dopadu svojich činov na ostatných.
Tieto základné presvedčenia sú hlboko zakorenené v ich osobnostnej štruktúre a môžu byť odolné voči modifikáciám.
Okrem toho, ako aj dokazujú štatistiky, narcisti sú náchylní na predčasné ukončenie terapie alebo na nedodržiavanie odporúčaní terapeuta. Môže k tomu dôjsť z dôvodu, že môžu byť frustrovaní z tempa pokroku, či z odolnosti voči výzvam týkajúcim sa ich sebaobrazu alebo pociťujú nezáujem o zmenu svojho správania.
Ich tendencia hľadať okamžité uspokojenie a obdiv môže viesť k nedostatku motivácie pokračovať v dlhodobej terapii. Dovolím si tvrdiť, že možnosti zmeny narcistického správania sú skoro nulové. Podporný systém by sa mal skôr orientovať na ochranu obetí narcistického zneužívania v zmysle liečby, terapie, odborných konzultácií, právnej a legislatívnej podpory.
