V súvislosti s očkovaním na Covid-19 stále existujú v časti vedeckej obce spory a vedie sa polemika ohľadne očkovania mRNA vakcínami a s tým súvisiacimi vedľajšími, aj závažnými trvalými následkami. Počas pandémie („za pochodu“), vznikali rôzne dohady, návrhy, teórie a nakoniec boli to aj rozdielne prístupy vlád jednotlivých štátov v súvislosti s očkovaním, testovaním a protipandemickými opatreniami. Od vypuknutia pandémie zomrelo na Covid-19 na Slovensku okolo 21 tis. ľudí. V ČR, ktorá má dvojnásobnú populáciu, zomrelo okolo 43 tisíc ľudí. V nasledujúcom rozhovore sa ohliadneme späť a bližšie si rozoberieme niektoré nepotvrdené teórie týkajúce sa Covid-19 a očkovania. Prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. je slovenský biochemik, venuje sa virológii a onkológii, je objaviteľ génu kódujúceho nádorovo-asociovaný proteín CA IX, ktorý slúži ako marker hypoxických nádorov. V rokoch 2001 – 2009 bol na čele Virologického ústavu SAV. Do roku 2015 pôsobil ako predseda SAV.
Čo Vás prvé napadne, aké emócie sa Vás zmocnia pri spätnom pohľade na ľudí v rúškach, na zdravotnícky personál v „skafandroch“, ktorý je na dne svojich fyzických a psychických síl? Pri pohľade na ľudoprázdne mestá, na každodenné nárasty počtu infikovaných a mŕtvych?
Prvé čo mi napadne je, že sa to dalo čakať. Pandémie sa pravidelne opakujú, takže nebolo prekvapením, že sa objavila ďalšia. Horšie je, že nás napriek tomu zaskočila nepripravených, nielen nás na Slovensku, ale na celom svete. Zdravotníkov treba obdivovať, skutočne boli na dne svojich psychických aj fyzických síl, čo je výsledkom úplného zlyhania systému zdravotníctva aj vzdelávania, ktoré sú roky podfinancované. Pandémia odhalila množstvo nedostatkov, kvôli ktorým bolo potrebné vynaložiť niekedy až nadľudské úsilie.
Vysoké počty infikovaných a žiaľ aj mŕtvych, sa rovnako dali očakávať vzhľadom na chýbajúcu vakcínu. V počiatkoch pandémie sa mi javilo, že sa k nej spoločnosť stavia veľmi seriózne, čomu nasvedčovali ľudoprázdne mestá. Myslím si, že nebyť týchto prísnych opatrení, čísla by boli omnoho vyššie. Šíreniu vírusu predsa len najviac zabráni obmedzený kontakt, čo sa v prvých vlnách striktne dodržiavalo, ale neskôr to už neplatilo.
V súčasnosti prebieha na Slovensku petícia pod vedením iniciatívy Mali ešte žiť. Zmyslom petície je, „aby bola spravodlivo vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí spôsobili zbytočné úmrtia“. Autori petície ďalej odkazujú verejnosti: „Nesmieme pripustiť, aby štát za touto tragédiou urobil hrubú čiaru bez toho, aby vyšla najavo pravda o tom, kto je zodpovedný.“ Je spoločnosť na Slovensku s pandémiou už vyrovnaná?
Myslím si, že spoločnosť na Slovensku je s pandémiou vyrovnaná a treba dúfať, že sa patrične poučíme a prijmeme potrebné opatrenia, aby sme ďalšie pandémie, ktoré nás čakajú, zvládli lepšie. Okrem zdravotníctva je potrebné klásť dôraz aj na vzdelávanie. Zmena musí nastať aj vo výskumných témach, treba sa sústrediť na súčasné hrozby a opustiť desaťročia trvajúci výskum patogénov ktoré už nie sú hrozbou. Ako bývalý riaditeľ Virologického ústavu SAV si nespomínam, že by sa korona vírusy podrobne študovali u nás, ani v žiadnej okolitej krajine. To isté platí aj v oblasti vzdelávania. Existujú tisíce vírusov, ktoré predstavujú potenciálnu hrozbu pre spoločnosť, no virológia sa na školách odbije pár prednáškami.
S uvedenou petíciou nesúhlasím. Nikto nekonal so zlým úmyslom, všetci robili, čo sa dalo a ťažko dokázať, kto pochybil. Ľudia umierali aj v iných krajinách, treba preto prihliadať aj na špecifiká danej krajiny, ale obviniť niekoho, že niečo úmyselne zanedbal, je scestné a dnes to už nikomu nepomôže. Ťažko si predstaviť lekárov, ktorí sú pod Hippokratovou prísahou, že by čokoľvek zanedbali a cielene podnikali kroky, ktoré by viedli k úmrtiu pacientov. Chýb sa spravilo veľa, ale všetky boli so zámerom pomôcť, nie uškodiť. Treba si uvedomiť, že šlo o celosvetový problém, nie len slovenský.
Načo bolo potrebné imunizovať organizmus tromi dávkami mRNA vakcíny? Čo mohlo imunizovanie tromi dávkami v tak krátkom čase v ľudskom tele spôsobiť v súvislosti s imunitným systémom? Nemohlo dôjsť k „spohodlneniu“ alebo „rozhádzaniu“ imunitného systému?
To, či ide o mRNA alebo klasickú vakcínu, nie je dôležité. Existuje množstvo vírusov, ktoré nám spôsobujú problémy, ale nie je až tak veľa tých, voči ktorým sa podarilo vyvinúť vakcínu. Pri niektorých vírusoch stačí preočkovanie raz za pár rokov, niektoré vyžadujú častejšie preočkovanie, voči ďalším sa doteraz nepodarilo vyvinúť vakcínu. RNA vírusy sa vyznačujú vysokou frekvenciou mutáciou oproti iným organizmom, teda mutujú o niekoľko rádov rýchlejšie, a preto sa treba voči nim preočkovávať častejšie.
V prípade pretrvávania pandémie je imunizovanie viacerými dávkami nutné. Nie je však otázkou, aký počet dávok a za aký čas je potrebný. Ideálne by bolo po očkovaní testovať titer protilátok každého jednotlivca a ak by sa hodnoty blížili k hranici, keď sa telo nebude môcť po infikovaní vírusom brániť, naordinovať ďalšiu vakcínu. To by však bolo extrémne drahé.
Zo začiatku som bol voči mRNA vakcínam skeptický, ale neskôr som si uvedomil, že sú veľmi účinné a výhodné v tom, že minimalizujú vedľajšie efekty a zároveň sú flexibilné v tom, že ich vieme rýchlo pripraviť podľa toho, aký variant sa momentálne skutočne šíri, kdežto, napr. pri chrípkových vakcínach sa len predikuje, aký variant sa bude vyskytovať.
Ľudský imunitný systém je robustný, ale je potrebné brať do úvahy zdravotný stav každého človeka zvlášť. Zdravý človek sa takmer denne stretáva s vakcínami, o ktorých ani nevie. Akúkoľvek infekciu vaše telo prekonáva, jeho imunitný systém ju rozoznáva a vytvára si voči nej protilátky. Počas života človeka si dokážeme vytvoriť protilátky voči miliardám antigénov a ani o tom nevieme.
Momentálne sa najviac obávam toho, aby nezosilneli hlasy tých, ktorí sú proti povinným očkovaniam. To by bolo veľmi nezodpovedné a skutočne by to ohrozilo celú spoločnosť.
Je pravda, že ak mRNA vakcína (Pfizer, Moderna), ktorá je veľmi nestabilná, nie je chránená bielkovinou alebo ukrytá v lipidickej kapsule, sa okamžite v tele rozloží? Resp., máme nejaké vedecké poznanie o škodlivosti mRNA vakcín, napr. o nekonečne sa kopírujúcej mRNA v ľudskom tele?
mRNA vakcíny sú nestabilné, majú krátky polčas rozpadu, je možné, že by pomohlo, ak by bola mRNA chránená v lipidickej kapsule, ale museli by sme rátať s vedľajšími efektmi, pretože nie každý by na túto ochrannú bielkovinu mohol dobre reagovať, ale mRNA vakcína nie je sama osebe imunogénna.
V súčasnosti sa mnoho firiem zameriava na vývoj terapeutík na báze mRNA. Hlavný problém je zadefinovať, koľko mikrogramov mRNA je potrebných pre docielenie požadovaného efektu v tele pacienta. Do tohto výskumu vkladám veľké nádeje.
Nekonečne sa kopírujúca mRNA v ľudskom tele je blud – neexistujú žiadne reálne podložené vedecké poznania o škodlivosti mRNA vakcín, doposiaľ nebolo nič také publikované.
Považujete tvrdenia o náraste počtu ochorení na rakovinu, či iných auto-imunitných ochorení po pandémii Covid-19 za pravdivé? Existujú v tomto ohľade nejaké štatistiky? Aká by mohla byť súvislosť medzi očkovaním mRNA vakcínou a rakovinou?
Nepovažujem tieto tvrdenia za pravdivé. Nikto to nikdy nedokázal a ani sa to nedá logicky vysvetliť. Rovnako neexistuje žiadna súvislosť medzi mRNA vakcínou a rakovinou, či inými auto-imunitnými ochoreniami. U zdravého človeka sa po zaočkovaní mRNA vakcínou určite nemôže rozvinúť rakovina.
Stačí si zobrať základné fakty určujúce vznik nádorových ochorení. Tento proces je komplikovaný čo sa týka množstva podmienok, ktoré musia byť zosúladené v určitom čase, vplyvu prostredia, genetických faktorov a množstva iných. Veď len počet onkogénov je viac ako 100, k tomu prirátame zhruba ten istý počet antionkogénov a je jasné, že vznik nádoru nie je len o jednej mutácii v našom genóme alebo jednom hoci dôležitom faktore. To isté platí aj o vírusoch a mikroorganizmoch. Počas nášho života sme neustále infikovaný rôznymi patogénmi a vieme ich zvládnuť. Čo sa týka koronavírusov, tie tu vždy boli, sú a budú, len sme ich v minulosti prekonávali a ani sme o tom nevedeli. A podozrievať jeden proteín z koronavírusu, ktorého množstvo a životnosť je veľmi malá, je trochu uletené. Mali by sme sa držať zdravého rozumu, nepodliehať panike a dôverovať overeným vedeckým výsledkom. V boji proti pandémiám je dôležitý aj mentálny stav obyvateľstva a rozhodne nepotvrdené teórie ho nezlepšujú…
Tzv. “vax shedding” alebo vylučovanie vakcíny z tela po vírusovej infekcii (spôsobenej zaočkovaním oslabenou vakcínou alebo živým vírusom) je jedna z konšpiračných teórii v súvislosti s Covid-19. Podľa nej, zaočkovaní jednotlivci vylučujú vrcholový proteín koronavírusu a ovplyvňujú menštruáciu a plodnosť u žien, ktoré sú ním vystavené. Existujú nejaké dôkazy o tejto teórii? Okrem toho, predsa žiadna z vakcín na Covid -19 neobsahovala živý alebo oslabený vírus.
Takéto teórie sú nepodložené. „Vax shedding“ predpokladá, že vírus už je v pacientovi, čo znamená, že jeho imunitný systém nevie proti nemu bojovať. „Vax shedding“ je spôsobený tým, že si imunitný systém nevytvoril dostatočné množstvo protilátok na to, aby zabránil ďalšej replikácii vírusu.
Cieľom vakcíny je, aby sa v tele vytvoril proteín, je to však individuálne. Vírus sa vždy zdegraduje, u každého človeka v inom čase, ale zdegraduje sa vždy, skrátka sa naseká na peptidy a je vylúčený z tela von.
V časopise medRx bola zverejnená spoločná štúdia 22 vedcov z rôznych krajín sveta, podľa ktorej by údajne spike proteín mohol aktivovať v tele endogénne retrovírusy. Čo sú to endogénne retrovírusy a má to nejakú súvislosť so spike proteínom obsiahnutým v mRNA očkovacích látok?
Nemá to žiadnu súvislosť so spike proteínom obsiahnutým v mRNA očkovacích látok. Takýchto štúdií môže byť veľa, ale ak chcú, aby boli brané vážne, musia podať solídne dôkazy.
Endogénne vírusy v tele máme, sú ich tisícky, ale sú nefunkčné – ide o akési evolučné rezíduum. Pre retrovírusy je charakteristické to, že sú integrované do našej DNA a sú vo forme tzv. „spiacich“ vírusov, to znamená, že sa netvoria žiadne transkripty.
Čo sa týka súvislosti so spike proteínom a endogénnymi retrovírusmi, tak podľa mňa je to tiež veľmi pochybná hypotéza. Ak by to tak bolo, tak by spike proteín musel prísť do jadra bunky a tam aktivovať transkripciu, čo zatiaľ, podľa mňa, nie je relevantne dokázané, je to čisto len hypotéza.
Na rozdiel od väčšiny krajín, Švédsko zvolilo úplne iný prístup a nechalo populáciu premoriť. S odstupom času, bolo to správne rozhodnutie? Vo Švédsku žije 40% ľudí v jednoosobovej domácnosti, na Slovensku 20%. Vo Švédsku má priemerná domácnosť 2 osoby, na Slovensku 2,8 osôb. Švédsko má minimum pendlerov, na Slovensku 5% z pracujúcich dochádza za prácou do iného štátu…
Ak by som bol Švéd, povedal by som, že to bolo správne. Dalo by sa to aplikovať, myslím, že je to správna filozofia, ale má jeden háčik – museli by sme mať veľmi premyslený systém, ako podchytiť tých, u ktorých hrozia veľmi silné príznaky.
Cesta tzv. premorenia nie je zlá, ale my nikdy nevieme odhadnúť, aké percento populácie bude ťažko znášať infikovanie vírusom. Ak by existoval systém, ako vyčleniť a pomôcť takýmto ľuďom, bol by som za.
Závisí to však aj od toho, koľko ľudí by mohlo zostať doma, pretože existujú povolania, pri ktorých ľudia museli chodiť do práce. Všetko závisí najmä od socioekonomickej situácie danej krajiny, bazálny chod štátu zabezpečený byť musí. Vo Švédsku to bolo možné aplikovať, ale je otázne, či by to šlo aj na Slovensku.
Prečo existujú vo vedeckej obci rozdiely v názore na očkovanie na Covid-19? Predsa, ak je niečo vedecky podložené, nemôže to byť predmetom sporov?
V každej vedeckej obci musia existovať rozdielne názory, nemôžeme všetci so všetkým súhlasiť, považujem to za normálne. Aj keď je niečo vedecky podložené, treba o tom viesť diskusie. Ak nejaký vedecký kolektív niečo zistí a pošle to do odborného časopisu, pred publikovaním to musí prejsť recenzným konaním, jeden článok posudzujú minimálne traja recenzenti, ktorých úlohou je nájsť chyby. Chránia tým aj časopis, aby nepublikoval bludy. Každý vedecký dôkaz bol, je a vždy bude predmetom vedeckého diškurzu.
