Od parlamentných volieb 2020 mala väčšina slovenskej populácie veľké očakávania. Možno boli tieto očakávania prehnané, no v každom prípade je ešte priskoro na hodnotenie súčasnej vlády. Nielenže väčšina súčasného vládneho kabinetu je vo výkonných funkciách nováčikmi, ale situácia je skomplikovaná aj Covidom 19. Berúc do úvahy tieto fakty, s hodnotením vlády ako takej treba počkať. Veď mandát dostala na 4 roky a koniec-koncov ako sa hovorí: „s funkciou rastú aj schopnosti“. Ako vníma súčasnú situáciu na Slovensku politológ a spisovateľ prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc.(https://www.databazeknih.cz/zivotopis/rastislav-toth-31372)?
Ak berieme do úvahy, že každá vláda a každý (v demokratických voľbách zvolený) parlament sú našim zrkadlom, že odzrkadľujú len nás samých, ako sa Vám javí súčasná slovenská spoločnosť?
Posledné voľby ukázali niekoľko “nahých” faktov: na Slovensku chýbajú skutočné politické strany, ktoré by vedeli riadiť spoločnosť; občania do značnej miery rezignovali na volebný výber – voľby sú považované sa akési povinné kolotoče, ktoré vymieňajú vysokých úradníkov; Slováci sú schopní zvoliť kohokoľvek, je to dôsledok všeobecného hlasovacieho práva a lokajsko-laických médií; ambiciózni jednotlivci nemusia byť pripravení na mocenské posty odborne, ani morálne.
Generácie vedený boj za národnú nezávislosť a samostatnosť bol zavŕšený v r. 1993 vznikom samostatnej SR. Pri pohľade späť, na 27 rokov jej existencie počas ktorých sme si slobodne vládli a sami si spravovali veci verejné sa natíska otázka, či to vieme aj lepšie? S čistými úmyslami a čistými spôsobmi…
Slovenský národ je stále ešte vidieckym, vznikli mestá, ale nevznikli mešťania – to znamená svojbytné a kultivované správanie, schopnosť vysloviť názor aj proti väčšine a zásadné politické postoje aj s pochopením zodpovednosti. Ten kto volil Kollára, či Matoviča musí niesť diel zodpovednosti za úspechy, aj prešľapy. Navyše je to aj otázka sformovania zásadnej zahraničnopolitickej doktríny, namiesto potácania sa medzi lokajstvom a trucovaním. Chýba občianska výchova – keď už nemá byť v školách, tak by mala byť v médiách, no tam sú veľmi podivné osoby.
Z pohľadu demokracie, ako sa Vám javí, že volič nemá ako (do hĺbky) bližšie spoznať volených zástupcov a rozhodnúť sa tak relatívne objektívne? Heslá na bilboardoch, sľuby a slová, čoraz viac vyznievajú ako pozlátka na vrchu, nič však nehovoria o skutočnej povahe, úmysloch a schopnostiach… Čím sa má teda riadiť volič pred vhodením hlasovacieho lístka do urny?
Človek by sa mal premeniť na občana, teda pochopiť podstatu, aj formy demokracie. To zvláda asi tretina ľudí. Bilboardy sú odrazom straníckej prázdnoty – tvorcovia reklám musia dostať základné inštrukcie, inak vytvoria akúkoľvek hlúposť. No a kým neexistuje poriadna stranícka ponuka (spektrum strán je prázdne, nezamieňajme si ho s kvantitou, spektrum má rôzne odtiene farieb), občan-volič je postavený do neriešiteľnej úlohy vyberača dobre platených a zle fungujúcich politikov. Občania by mali iniciovať vznik fundovaných strán, musia byť do politiky pritiahnutí intelektuáli, kultivovaní jednotlivci a odborníci na riadenie – inak to bude stále horšie.
Ako vidíte Slovensko a svet v r. 2030?
Prvou je otázka: ako bude pokračovať hospodárska vojna USA proti celému svetu? Tu môže dôjsť k chyteniu sa do Thukydidovej pasce, keď niektorý z aktérov nebude mať inú možnosť, ako riešiť otázku rozťatím gordického uzla – to je vojna.
Slovensko – nuž tu ide o to, či stále budú vládnuť laici, alebo sa konečne dostanú do funkcií odborníci s morálnym kreditom – asi nie. Obnova musí začať v Bruseli a tam nikto rekonštrukciu nechce. Tým sa bude blížiť EÚ ku svojmu koncu.
