Zuzana Kusá – Súčasná slovenská spoločnosť.

PhDr. Zuzana Kusá, CSc. (https://sk.wikipedia.org/wiki/Zuzana_Kus%C3%A1) pôsobí v Sociologickom ústave SAV ako vedecká pracovníčka. V súčasnosti je aj poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej pre sociálnu oblasť. Ako vníma spoločnosť, konkrétne i tú našu, slovenskú? Čo nám o nej napovedala pandémia a čo by poradila premiérovi?

„Sme mladí a perspektívni“. Takto naši športoví tréneri občas ospravedlnili neúspešné zápolenie. Na výraznejší úspech sme potom dlho čakali. Ako vnímate súčasné Slovensko, sme ako spoločnosť stále v štádiu dospievajúcej mládeže alebo sme už dozreli do dospelosti?

Toto podobenstvo spoločnosti a ľudskej bytosti sa mi sociologicky ťažko akceptuje. Nie preto, že by som mala názor ako Margaret Thatcherová, že spoločnosť neexistuje a sú len jednotlivci a ich záujmy.
Skôr preto, že spoločnosť tvoria z ľudí normy a pravidlá súžitia (v tom aj starostlivosti o blaho ostatných, spravovania verejných vecí atď.) No a na to, aby sme tu mali čo najlepšie normy, pravidlá (t.j. chrániace najslabších a prospievajúce aj budúcim generáciám), nemusíme mať tisícročnú históriu, musíme mať najmä vôľu učiť sa od druhých a uvážlivo preberať od nich do svojich normatívnych a právnych poriadkov to najlepšie. Samozrejme, normatívne poriadky nie sú „samoučiace sa“ – na rozhodovacích pozíciách musia byť ľudia, ktorí vedia rozpoznať obmedzenia súčasných poriadkov a priznať si potrebu učiť sa od druhých. A schopnosť nezakrývať vlastné (systémové) nedostatky, ale pomenovať ich a hľadať riešenia v spolupráci s inými, sa dá považovať za znak zrelosti.
Lenže odpoveď na to, či sme ako spoločnosť dozreli, nie je ani po tejto úvahe možná, pretože to, čo zvykneme nazvať spoločnosťou, má mnoho sektorov činností, tvoria ho početné organizované, aj menej organizované konfigurácie jednotlivcov. Určite mnohé sa riadia dobrými pravidlami, ktoré vedia z ľudí vytvárať spolupracujúce spoločenstvo, mnohé kombinujú samosprávnosť s efektívnym riadením vecí, no ďalšie môžu byť autoritárske, utlačujúce, či vylučujúce iných… Rozhodne by som neodporúčala posudzovať dospelosť pravidiel a noriem, ktorými sa na Slovensku riadime, len podľa jedného výseku spoločenského života, či fungovania jednej inštitúcie (napr. vláda).

Môže mať forma správania sa, komunikácie najvyšších predstaviteľov štátu vplyv na spoločnosť, resp. môže práve toto byť to, čo pohne občanov k tomu, aby brali voľby zodpovednejšie, s uvedomením si dosahu svojej voľby?

Je známe, že porušovanie noriem a nedodržiavanie samozrejme očakávaných pravidiel síce znamená otrasenie dôvery k tým, ktorí normy porušujú a nedodržiavajú pravidlá, no na druhej strane si však vďaka prežívaniu morálneho rozhorčenia dokážeme jasne uvedomiť, na čom nám záleží, čo považujeme za dôležité a hodné ochrany.
Áno, zlá skúsenosť nás môže prebrať z rutiny a viesť k bdelejšiemu a uvážlivejšiemu rozhodovaniu sa vo voľbách.

Je rok po voľbách. Aký máte celkový dojem?

Veľmi ťažko sa mi posudzuje vládnutie (spravovanie verejných vecí) „ako také“. Asi žiadna vláda doteraz nečelila takým neurčitým a ťažko uchopiteľným pôvodcom zdravotných hrozieb a takému konfliktu medzi pravidlami chrániacimi naše základné slobody a pravidlami chrániacimi naše zdravie.
Vláda sa zároveň nemohla spoľahnúť na fungujúce sektory ochrany zdravia, sociálnych služieb a vzdelávania. Pandémia odhalila chatrnosť ich zdrojov a organizačných možností. Za „pekného počasia“ sme si nevšímali, že viaceré sektory, ktoré v minulých desaťročiach boli finančne a personálne „zoštíhľované“, nás v kritickej situácii nedokážu chrániť, lebo v nej už osobný entuziazmus nestačí.

Hypoteticky, ako poradkyňa premiéra, čo by ste mu ako sociologička v súčasnosti najviac prízvukovali, odporúčali?

Určite len to, čo mu už radia mnohí dlhé mesiace: aby počúval iných, aby sa čo najviac zasadzoval o učenie sa zo skúseností iných, aby rozumne podporoval organizované diskusie s dostatočne rozmanitými účastníkmi…
Možno by som sa pokúsila hovoriť aj o potrebe konsenzu, ako cieľu diskusií (namiesto skolenia protivníka), ale pre premiéra je konsenzus pravdepodobne synonymom korupcie, takže by to bolo zrejme zbytočné.

Ak berieme do úvahy súčasnú pandémiu, dá sa už teraz povedať, aký bude mať dopad na spoločnosť, akú stopu zanechá vo vedomí ľudstva?

Obávam sa, že sa prehĺbi naša opatrnosť a podozrievavosť (nedôvera) k iným ľuďom, že budeme podporovať rôzne pokusy o izolovanie a segregovanie chudobných a odmietanie prisťahovalcov a menšín.

„Všetko, čo je v ľudskej spoločnosti hodnotné, závisí od príležitosti pre rozvoj, ktorá sa poskytuje jednotlivcovi.“
Albert Einstein

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.