Ekonomická sila EU je do značnej miery postavená na sile nemeckej ekonomiky, ktorá však nemá najlepšie vyhliadky. Môže tento problém nejakým spôsobom ovplyvniť fungovanie EU? Podľa nemeckého ekonomického inštitútu (Institut der deutschen Wirtschaft), spor o spolkový rozpočet v Nemecku na r. 2024 znepokojil firmy, mnohé odložili svoje investičné rozhodnutia, pričom všeobecné podmienky zostávajú zlé a rozpočtová kríza situáciu ešte zhoršila. Aká je aktuálna situácia nemeckej ekonomiky a aký vývoj možno očakávať? Svoj názor nám poskytol ekonóm Daneš Brzica z Ekonomického ústavu SAV. Zameriava sa na oblasť talentov, transformačné procesy, makro-organizačné štruktúry, odolnosť a správu veľkých miest, mäkkú bezpečnosť, regionálny/mestský, inštitucionálny a technologický rozvoj.
Nemecká ekonomika zaznamenala v roku 2023 pokles HDP o 0,3 %, v r. 2024 sa očakáva prepad o 0,5 %. Čo je podľa Vás hlavnou príčinou?
Hlavnou príčinou je narušenie globálnych dodávateľských reťazcov a nedostatočná štrukturálna adaptácia na integráciu reálneho, kyberneticko-reálneho a digitálneho priestoru. Tu sa mnohé rozvinuté krajiny snažia dosiahnuť pokrok, hoci nie všetkým sa to darí. Firmy sa zameriavajú na zníženie emisií, investovanie do obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel. Narušenie globálnych dodávateľských reťazcov je však od pandémie Covid-19 pretrvávajúcou prekážkou pre nemecký priemysel. Globálny výhľad na tento rok tiež poukazuje na vyššiu dynamiku v ázijsko-tichomorskom regióne a v Afrike. Suroviny ako lítium, nikel, kobalt, meď a grafit sú dôležité pri výrobe elektrických vozidiel, ale ich najväčšie globálne rezervy majú mimoeurópske krajiny: Austrália, Čile, Argentína, Čína, Peru, Indonézia a Brazília.
Už skôr sa niektoré spoločnosti snažili pripraviť na zmeny. Predpokladali, že automobilky čoskoro prejdú na elektro-mobilitu. Mnohé firmy a investori však neočakávali, že spaľovacie motory budú nahradené alternatívnymi pohonmi. Preto nebola ochota podporiť zmeny. Väčšina nemeckých firiem reagovala na transformáciu automobilového sektora príliš neskoro. Prechod na elektro-mobilitu už teraz spôsobuje nemeckej ekonomike problémy, napr. v auto-priemysle zamestnávajúcom státisíce pracovníkov sa prepúšťa a tiež sa znižuje počet firiem u dodávateľov. Počet veľkých spoločností v tomto sektore klesá, zrušili sa desaťtisíce pracovných miest a ďalšie firmy počítajú s prepúšťaním. Štvrtinový podiel nemeckých výrobcov automobilov na trhu mierne klesá, pretože konkurencia z Ázie a USA je silná. Ďalšie obavy súvisia s infláciou, vysokými úrokovými sadzbami alebo poklesom hospodárskej výkonnosti krajiny.
Podobne aj nemecký chemický priemysel, tretí najväčší priemysel v krajine po automobilovom a strojárskom, začína pociťovať účinky globálnych konfliktov. Útoky jemenských ozbrojených skupín v Červenom mori odďaľujú doručenie kľúčových objednávok a rastú aj prepravné náklady. Ročný obrat nemeckých chemických firiem, ktoré sú silne závislé od ázijských trhov, je približne štvrť bilióna eur ročne. Kvôli útokom musela väčšina dopravcov presmerovať svoju logistiku na dlhšiu dopravnú trasu po Afrike, čo je časovo náročnejšie a nákladnejšie. Chemický priemysel a najmä jeho špecializované chemické firmy už pociťujú dôsledky prerušenia dodávok. Závislosť Nemecka od dovozu ázijských vstupov je značná a problémy s dodávkami sa odrážajú vo výkonnosti priemyslu poznamenaného nedávnou pandémiou Covid-19 a dôsledkami energetickej krízy. Nemecká ekonomika zároveň zápasí s miernou hospodárskou recesiou a vysokými mzdovými nákladmi.
Aj niektoré dlhodobé prognózy nie sú príliš optimistické. Hovorí sa najmä o probléme s nedostatkom lacných, dostupných energií, resp. o tom, že dotovať energeticky náročné podniky nemeckou vládou je dlhodobo neudržateľné. Ako problém sa tiež spomína slabá pôrodnosť, nedostatok pracovných síl, utlmenie dopytu po nemeckých výrobkoch v USA a Číne. Napriek tomu, dá sa do budúcna ešte očakávať oživenie nemeckej ekonomiky?
Súčasná situácia by nemala pretrvávať dlho. Potenciál nemeckej ekonomiky je značný, hoci sa začína prejavovať vplyv niektorých negatívnych javov. To pravdepodobne spôsobí dočasný pokles dynamiky hospodárstva. Celková zamestnanosť sa v roku 2023 výrazne spomalila. Prísnejšia menová a rozpočtová politika by mala poskytnúť priestor na zlepšenie, a to aj napriek pretrvávajúcim štrukturálnym problémom. Po miernej recesii počas zimného obdobia možno od jari očakávať postupné oživenie, a to aj v dôsledku rastu súkromnej spotreby spôsobeného rastúcimi reálnymi príjmami. Samozrejme, za predpokladu, že sa obnoví dôvera spotrebiteľov.
V strednodobom horizonte sa očakáva zvýšenie podielu vývozu do juhovýchodnej Ázie, Indie a niektorých európskych krajín. V tomto roku sa očakáva aj výrazne prísnejšia fiškálna politika v dôsledku rozhodnutia nemeckého ústavného súdu o dlhovej brzde. Štrukturálny deficit vlády by sa tak mohol v tomto roku mierne znížiť. Nemecký priemysel, s jeho zlyhávajúcim obchodným modelom, je zmierňujúcim faktorom zelenej transformácie. Očakávania ohľadne väčších dotácií pre zelenú transformáciu sa nenapĺňajú. Trh práce zažíva klesajúci počet voľných pracovných miest. Na druhej strane je potenciál hospodárstva značný. Nemecké spoločnosti vlani investovali do výskumu a vývoja šestnásť miliárd eur.
Geopolitické napätie, najmä medzi Čínou, Ruskou federáciou, EÚ a USA, tiež sťažuje boj proti klimatickým zmenám a predstavuje pre firmy značné výzvy. Toto napätie ovplyvní dodávky dôležitých nerastov potrebných na energetickú transformáciu, ako aj vládnu podporu trhu s elektromobilmi. EÚ bude napríklad naďalej skúmať situáciu týkajúcu sa podpory Číny pre jej odvetvie elektrických vozidiel. Možnou reakciou je zavedenie dovozných ciel či zvýšenie vlastných dotácií. Hospodárska súťaž o zabezpečenie dôležitých nerastov a dodávok potrebných na energetickú transformáciu si bude vyžadovať hľadanie nových zdrojov a lokalít. Napätie bude naďalej ovplyvňovať investície do technológií, najmä do polovodičov, veľkých dát a umelej inteligencie (UI). Predpisy a obchodné prekážky sa pravdepodobne rýchlo zmenia, keďže firmy na celom svete zvyšujú svoje investície do UI, aby mohli využívať najnovšie zmeny. Vidíme určitú premenu trhu v dôsledku investícií do UI, keďže firmy hľadajú nové spôsoby, ako zvýšiť produktivitu. Nemôžeme však očakávať veľké rušenie pracovných miest, ale skôr zmenu ich náplne práce.
Čo by mohlo nemeckej ekonomike pomôcť?
Nemecká ekonomika sa dlhodobo orientuje na priemysel, ktorému dominujú stredne pokročilé technológie. S rastúcim významom pokročilých technológií, ako sú mikročipy alebo UI, sa aj nemecké firmy začínajú viac zameriavať na tieto oblasti. Ekonomike môže pomôcť zvýšené využívanie generatívnej UI vo firmách. Expanzia v týchto smeroch ešte nie dostatočne dynamická. Oneskorený nástup a potreba času a “údajov o učení” môžu tento proces brzdiť. Dnes len niekoľko percent nemeckých firiem používa UI pre svoje hlavné aplikácie a iba desatina spoločností ju plánuje používať ako náhradu rutinnej práce. Potenciálne aplikácie majú široké využitie, od tvorby textu až po chatboty. V súčasnosti už tretina Nemcov používa chatbota “ChatGPT”. Nie všetky firmy však očakávajú digitálnu revolúciu. Skeptici predpokladajú, že UI s väčšou pravdepodobnosťou bude vykonávať jednoduché úlohy, ale nenahradí zložité pracovné činnosti. V Nemecku panujú obavy z nedostatočnej transparentnosti a rizika kybernetickej bezpečnosti. To tiež sťažuje používanie UI.
Stabilizácia cien rezidenčného bývania a koniec recesie v stavebníctve budú východiskovým bodom pre pozitívnu zmenu. Zatiaľ čo prvý proces by mal nastať pomerne rýchlo, recesia v stavebníctve sa môže prejaviť počas roka.
Naopak, niektoré makroekonomické faktory nemeckej ekonomike pomáhajú. Nemecko profituje zo spoločnej meny na úkor ekonomicky menej efektívnych krajín napríklad tým, že si požičiava lacnejšie na finančných trhoch. Takže nemecké spoločnosti podnikajú oveľa ľahšie ako tie v iných krajinách, ktoré sú závislé od drahších pôžičiek.
O Nemecku sa hovorí ako o motore ekonomiky EU. Môže byť existencia EU ako takej ohrozená zlou ekonomickou situáciou v Nemecku?
V tejto súvislosti sa skôr ako ekonomické faktory zdajú byť významnejšie faktory týkajúce sa politickej správy krajiny a jej vplyvu na inštitucionálne usporiadanie EÚ. Výzvou integrácie je rastúci počet členov Únie a asymetrické mocenské postavenie jej členov. Počiatočný integračný blok, zložený z niekoľkých podobných krajín, sa postupne mení a kým niektorí aktéri majú zo zmien prospech, iní nesú náklady na udržanie integrácie. Z hľadiska rastového potenciálu možno pozorovať lepšiu situáciu v krajinách strednej Európy. MMF odhaduje priemerný rast HDP v období 2019-2028 na úrovni dvoch až troch percent pre Poľsko, Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko a Chorvátsko. Vo vyspelých západoeurópskych ekonomikách (napr. Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko) sa očakáva rast medzi jedným až dvoma percentami.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe, štvrtou najväčšou na svete a zároveň dôležitým obchodným partnerom mnohých európskych krajín. Podobná je vzájomná závislosť medzi mnohými nemeckými a európskymi firmami.
Otázkou je, ako bude priemysel stredoeurópskych krajín reagovať na situáciu v Nemecku. Kríza automobilového priemyslu sem zatiaľ neprišla a naďalej sa tu vyrábajú autá so spaľovacími motormi. Tento trend však zrejme nebude dlho trvať. V nasledujúcich rokoch sa pokles výroby vozidiel so spaľovacími motormi zdá byť nevyhnutný. Stredoeurópski subdodávatelia budú tiež musieť reagovať na nové trendy a integrovať sa do nových výrobno-dodávateľských reťazcov.
Aký máte názor na prechod k zeleným energiám, zelenej ekonomike a s tým súvisiacim ekonomickým vývojom?
Zvýšenie celosvetového dopytu po energii spolu s rastom cien energie a energetických výrobkov podnietilo záujem o technológie súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov a rozsiahle využívanie takýchto zdrojov energie. Členské štáty EÚ sú svetovými lídrami vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a v prechode na nové technológie. Otázka zmeny klímy a znečistenia ovzdušia sa často zjednodušuje. Snahy vyrovnať sa s týmito javmi sa tiež interpretujú rôzne. Ekonomiky však musia byť dostatočne efektívne, konkurencieschopné a firmy v nich by mali podnikať zodpovedne. Zodpovedne voči svojim zamestnancom, zákazníkom i voči svojmu okoliu. Proces prechodu na tzv. zelené energie prináša zodpovednejší prístup k životnému prostrediu, lepšie nakladanie s neobnoviteľnými zdrojmi, vyššiu efektivitu a energetickú sebestačnosť.
Nemecká spoločnosť podporuje tento proces viac ako mnohé iné krajiny. Keď som navštívil Technologický inštitút v Karlsruhe v Nemecku, bola vidieť v jednom z výskumných centier umelá produkcia palív podobných rope, v druhom centre zasa väčší valcovitý objekt v hodnote stoviek miliónov eur, ktorý zachytáva vzácne kozmické neutrínové častice (medzinárodný projekt KATRIN). Čistota spracovania je extrémna a objekt, napriek svojej veľkosti, nemohol byť zostavený na mieste, aby sa zachovala čistota vo vnútri. Mikro-nečistoty vo vnútri objektu by znemožnili používanie zariadenia najmenej na rok. Preto preprava objektu od výrobcu so sídlom v Nemecku, neďaleko Karlsruhe, musela obísť celú Afriku a jeho prepravu cez nemecké mestá sledovali tisíce ľudí. Príklad ukazuje na technologický a finančný potenciál nemeckého hospodárstva. Konkurencia sa však nečinne neprizerá. Dynamiku zmien som videl aj počas návštev Číny, Japonska a Kórejskej republiky.
