Téma dedolarizácie sa v časti spoločnosti stala opäť populárnou, no ekonómovia sú pomerne skeptickí v myšlienke, že by v najbližšej dobe mohol dolár stratiť svoje výsadné postavenie ako svetovej rezervnej meny. S pribúdajúcim časom sa však svet mení stále rýchlejšie, svetovú ekonomiku nevynímajúc. Môže sa teda stať, že tieto zmeny časom ovplyvnia aj desaťročia zaužívané koncepty. Jedným z takýchto je aj všeobecne akceptované pravidlo, že dolár je svetovou rezervnou menou č. 1. O tom, či existujú nejaké reálne argumenty, ktoré naznačujú, že dni dolára sa krátia, sme sa zhovárali s dlhoročným vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV. Prof. Ing. Saleh Mothana Obadi, PhD. je profesorom medzinárodných ekonomických vzťahov. Dlhodobo sa venuje vedecko-výskumnej činnosti hlavne v oblasti svetovej ekonomiky, energetickej ekonómie a energetickej bezpečnosti. Je autorom viacerých publikovaných vedeckých článkov a monografií, ktoré získali významné ocenenia, napríklad Prémia Literárneho fondu Slovenskej republiky za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2012 v kategórii spoločenské vedy: za dielo: „Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Medzi stagnáciou a oživením“ a Cena Ekonomickej univerzity v Bratislave za mimoriadne publikačné výstupy v roku 2016 v kategórii Vedecké práce v domácich karentovaných časopisoch za článok „Drivers of CO₂ Emissions in the Slovak Economy : the Logarithmic Mean Divisia Index Approach of Decomposition“.
Dolár si dlhodobo udržuje postavenie svetovej rezervnej meny. Čo to presne znamená a akú výhodu to pre USA má?
Americký dolár sa od konca II. svetovej vojny používa ako primárna rezervná mena na celom svete, pričom zostáva len malý priestor na rast iných mien ako alternatívneho menového systému.
Ešte pred dvomi dekádami mal americký dolár okolo 70 % trhového podielu. V súčasnosti držia centrálne banky približne 60 % svojich devízových rezerv v amerických dolároch. Možno povedať, že približne polovica medzinárodného obchodu, úverov a globálnych dlhových cenných papierov sa fakturuje v amerických dolároch. Na devízových trhoch, kde sa obchoduje s menami, sa dolár podieľa takmer na 90 % všetkých transakcií.
Najväčšia výhoda z toho pre USA spočíva v tom, že americké dlhy môžu byť denominované v dolároch, takže zmeny relatívnych výmenných kurzov nespôsobujú obrovské ekonomické problémy a v horšom prípade, cestu von zo zahraničného dlhu môžu americké autority „nafúknuť“ vykonaním kvantitatívneho uvoľňovania (zvyšovanie množstva peňazí v obehu) alebo tlačením peňazí. Krajiny bez rezervnej meny sa ale môžu dostať do problémov.
Ďalšou výhodou je, že USA môžu takto dosiahnuť väčšie obchodné deficity bez toho, aby to malo vplyv na celú ekonomiku. Keďže americké doláre sa používajú na zmluvy a obchody s tretími stranami, príjmy tretích krajín z predaja tovarov a služieb denominovaných v amerických dolároch sa použijú mimo USA bez toho, aby spôsobili v USA infláciu.
Pre ilustráciu: mnohé ekonomické krízy v rozvojovom svete boli výsledkom kolísania výmenného kurzu miestnych národných mien. Povedzme, že vyberáte dane v rubľoch a jedného dňa si požičiate americké doláre. V ten deň má 10 rubľov hodnotu 1 amerického dolár. Vyberáte dane v rubľoch, ale musíte ich použiť na nákup amerických dolárov, aby ste splatili svoj úver. Časom váš výmenný kurz klesá a teraz je na nákup jedného amerického dolára potrebných 20 rubľov, to zn., že cena tohto úveru sa zdvojnásobila.
Takže tým, že USD je mena, ktorá sa používa takmer všade, USA si môžu požičiavať v dolároch, pričom rozsah oscilácie ich výmenného kurzu ostáva oveľa užší, čo vedie k väčšej finančnej stabilite.
Niektoré centrálne banky používajú svoju menu ako prostriedok na dosahovanie nie len ekonomických, ale aj politických cieľov. Ako sa dá prostredníctvom meny presadzovať svoje záujmy mimo svojej krajiny?
Ekonomika a politika sú dve spojené nádoby. Ekonomika vplýva na politiku a naopak. Niektoré krajiny využívajú svoju ekonomickú silu na dosahovanie politických cieľov, čo bolo aj v histórii bežnou praxou. Nie je to nič tajné, i keď sa oficiálne o tom nehovorí.
V priebehu posledných troch desaťročí globalizácia zvýšila význam dobrého hospodárskeho riadenia. Táto rastúca vzájomná závislosť umožňuje krajinám využívať príležitosti po celom svete. Zároveň sa ale stávajú zraniteľnejšími voči rizikám rozhodnutí na druhej strane planéty. Táto vzájomná závislosť poskytuje tvorcom politík – najmä takej silnej ekonomike akou sú Spojené štáty – dôležitý zdroj pákového efektu. Vďaka globalizácii budú zahraničné banky a spoločnosti dodržiavať americké sankcie; nie preto, že by to ich vlády vyžadovali, ale preto, že si chcú zachovať prístup na americký trh, americký dolár a finančný systém, čo výrazne zvyšuje silu a vplyv týchto sankcií.
Hoci sankcie a iné formy ekonomickej represie boli vždy nástrojmi v rámci americkej zahraničnej politiky, ich využitie sa rozšírilo po páde Sovietskeho zväzu, ktorého pád umožnil Spojeným štátom získať bezprecedentnú ekonomickú a politickú moc. Podľa autorov Gary Clyde Hufbauer, Jeffrey Shute a Kimberly Ann Elliott (1997) použili USA v 90. rokoch určitú formu jednostranných sankcií voči viac ako 30 krajinám, čo je o 15 krajín viac, v porovnaní s obdobím 80. rokov (vrátane amerických sankcií proti Iraku v rokoch 1990-1991, proti Juhoslávii v roku 1990 a proti Rwande v roku 1994). Spojené štáty americké spolupracovali s ďalšími krajinami v Bezpečnostnej rade na legitimizácii týchto akcií.
Prezident George W. Bush po útokoch z 11. septembra zaujal agresívnejší prístup vo svojej vojne proti terorizmu, keď opakovane zdôraznil, že Spojené štáty môžu uvaliť sankcie aj na spoločnosti a ľudí, ktorí nemajú majetok v Spojených štátoch, ale obchodujú v dolároch alebo používajú americké finančné inštitúcie.
Téma dedolarizácie (nahradenie dolára za nejakú inú svetovú rezervnú menu alebo iné meny) je pomerne živá už roky, prečo sa teraz opäť táto téma otvára?
Najprv treba povedať, čo to je „dolarizácia“. Je to hovorový výraz pre substitúciu meny. To znamená, že krajina, či už oficiálne alebo neoficiálne, úplne alebo čiastočne, akceptuje cudziu menu ako svoje zákonné platidlo, aby zvýšila stabilitu svojej meny, znížila náklady na jej udržiavanie a zvýšila dôveru investorov a spotrebiteľov vo svoju ekonomiku.
V súčasnosti nemusia byť meny kryté zlatom. V takomto systéme však môžu krajiny v prípade potreby vytlačiť neobmedzené množstvo peňazí. Tento proces je známy aj ako deficitné financovanie. Nevýhodou je, že mena stráca svoju hodnotu na medzinárodnom trhu v dôsledku nadmernej ponuky. Výmenou za 1 jednotku takejto meny sú k dispozícii stále nižšie sumy cudzej meny. V konečnom dôsledku investori a spotrebitelia strácajú dôveru v menu kvôli kúpnej sile.
No aby sa táto dôvera vo fiškálne a ekonomické štruktúry krajiny vrátila, niektoré krajiny v rôznych obdobiach oficiálne alebo neoficiálne prijali cudziu menu (napríklad americký dolár alebo euro) ako svoje zákonné platidlo. Takáto cudzia mena má medzinárodnú prijateľnosť a preto im investori a spotrebitelia viac veria.
Tým, že dolarizácia je spojená s menou amerického dolára, ktorého podiel na trhu klesá a jeho hodnota oproti iným svetovým menám napr. euru klesá, dolár stratil dôveru mnohých krajín a pre iné ekonomické, ale najmä politické dôvody, dostáva téma „dedolarizácia“ v politických a ekonomických debatách veľký priestor už dlhé roky, najmä od vzniku neformálneho zoskupenia BRICS.
No v posledných rokoch téma „dedolarizácia“ opäť ožila po nástupe čínskej ekonomiky, ako druhej najväčšej ekonomiky sveta, a po narastajúcom politickom napätí medzi USA na jednej strane a Čínou, Ruskou federáciou a Iránom na druhej strane.
Je dedolarizácia len utopickým želaním niektorých politikov na východ od nás alebo je naozaj reálne vytvorenie nejakej novej svetovej rezervnej meny (napr. krajín BRICS), ktorá by konkurovala doláru a prečo tieto snahy vôbec existujú? Nebránia vytvoreniu takejto meny medzinárodné a ekonomické okolnosti? Známy je napr. dlhoročný pohraničný spor medzi Indiou a Čínou…
Treba povedať, že téma dedolarizácie má dva motívy, ekonomické a politické: niektoré rozvíjajúce a rozvojové ekonomiky považujú hegemóniu amerického dolára za určitý nástroj nátlaku americkej administratívy pre dosiahnutie ekonomických a politických cieľov. Vďaka silnej pozícii amerického dolára voči ostatným menám znevýhodňuje niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky – teda USA má výhody, ktoré som predtým spomenul.
Ďalej, niektoré autoritárske režimy si založili bankové účty v amerických dolároch v USA a v Európe. Po tom, ako sa tieto režimy stali pre americkú administratívu nepohodlnými, boli následne ich účty v amerických dolároch a investície (majetky) zmrazené. Obava zo zmrazenia účtov v amerických dolároch u niektorých autoritárskych režimov pretrváva, preto volajú po diverzifikácii svetových mien, resp. sa snažia podporiť vytvorenie inej silnej meny (napríklad Yuan).
Mnohé krajiny uzavreli dohodu s Čínou o realizácii obchodu buď úplne alebo čiastočne v mene Yuan, čo posilňuje pozíciu tejto meny na medzinárodných trhoch na úkor amerického dolára.
Podľa Reuters, ruské ministerstvo financií na konci minulého roka (2022) zvýšilo povolené percento rezerv yüanov vo fonde národného bohatstva na 60 percent.
Brazílska vláda v apríli tohto roku tiež oznámila, že Čína a Brazília sa dohodli na priamom obchodovaní vo svojich vlastných národných menách, pričom sa vzdali používania amerického dolára ako sprostredkovateľa. Dohoda umožní Číne, najväčšiemu rivalovi americkej ekonomickej hegemónie a Brazílii, najväčšej ekonomike v Latinskej Amerike, uskutočňovať svoje rozsiahle obchodné a finančné transakcie priamo a vymieňať yüany za realy (Real je brazílska mena) a naopak.
Dve z najväčších ekonomík v Ázii (Čína a India), spustili samostatné programy v snahe znížiť dominanciu amerického dolára nad medzinárodným obchodom a umožniť im vysporiadať transakcie v ich vlastných menách.
Na druhej strane Reserve Bank of India (RBI) v apríli povolila centrálnym bankám z 18 krajín vrátane Tanzánie, Kene a Ugandy, aby si otvorili špeciálne účty (Vostro Rupee Accounts -SVRA), ktoré im umožnia uhrádzať platby v indických rupiách ako súčasť významného úsilia o dedolarizáciu obchodu.
Rusko tiež obhajovalo dedolarizáciu obchodu a používanie indickej rupie. V reakcii na sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu na Ukrajinu, začal Kremeľ takisto žiadať platby v rubľoch.
Tiež bola uzavretá dohoda medzi Čínou a Saudskou Arábiou, Čínou a Iránom o realizácii časti obchodu v yuanoch alebo v eurách a nie v amerických dolároch.
To všetko vedie k poklesu pozície amerického dolára ako rezervnej meny v prospech iných svetových mien, avšak americký dolár má stále vedúcu pozíciu v platobných stykoch.
Čo by vytvorenie novej svetovej rezervnej meny znamenalo pre ekonomiku USA, napr. pre štátny dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje už vyše 31 bilióna dolárov a každoročne sa navyšuje?
Znamenalo by to straty tých východ, ktoré som spomenul na začiatku, vrátane tých, ktoré využívali americké administratívy na zvyšovanie svojho štátneho dlhu.
