Ivan Mikloš – O väčšej sebestačnosti má zmysel v súčasnosti uvažovať. Avšak triezvo a opatrne.

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostatu, je Slovenská ekonomika najviac otvorenou v EÚ, inými slovami to znamená, že najviac obchodujeme s inými členskými krajinami. Táto skutočnosť sa v súčasnosti môže javiť ako nevýhodná. Vari najvypuklejší problém máme v potravinárskom priemysle, kde je potravinová sebestačnosť Slovenska na úrovni 40 % a dlhodobo tak patrí medzi najnižšie v EÚ. Aké sú riziká takejto závislosti v čase kríz? Existuje spôsob, ako sa s týmto problémom vysporiadať? Na otázky odpovedal slovenský ekonóm Ivan Mikloš (https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_Miklo%C5%A1). Aktuálne ukončil svoje pôsobenie ako poradca ukrajinského premiéra na podporu reforiem na Ukrajine.

Finančná kríza, ktorá začala v r. 2008 sa skončila relatívne nedávno, v roku 2012. Zdá sa však, že po ôsmych rokoch od jej skončenia tu máme ďalšiu krízu. Hospodársku. Myslíte si, že sa z tejto krízy z hľadiska pohľadu na ekonomiku a národné hospodárstvo nejako poučíme? A vôbec, z predošlej krízy 2008 – 2012 sme sa poučili?

Žiaľ, nepoučili sme sa dostatočne. V rokoch 2008 – 2009 vlády a centrálne banky veľmi správne nasadili expanzívnu fiškálnu a menovú politiku, aby zabránili zamrznutiu finančných tokov a bankrotu zdravých podnikov, ktoré by sa nemohli dostať k finančnej likvidite. Problém bol však v tom, že takáto politika prísunu lacných peňazí do ekonomiky pokračovala aj po prekonaní krízy. Tieto lacné peniaze (najmä cez nízke úrokové miery a kvantitatívne uvoľňovanie) potom umožňovali vládam (ale aj podnikom) zadlžovať sa a odsúvať potrebné reformy a zmeny. Ekonomický rast bol nižší ako predtým, ale dlh rástol rýchlejšie ako ekonomika. To je samozrejme dlhodobo neudržateľné. Teraz, v dôsledku krízy a nevyhnutných protikrízových balíkov sa objem dlhu ešte výrazne zväčší.

Považujete za správne, že naša ekonomika patrí medzi výrazne otvorené? Aké to má výhody a nevýhody (riziká) najmä s prihliadnutím na súčasnú situáciu?

Pre malú ekonomiku je vysoká otvorenosť nevyhnutnosťou, ak chce byť vyspelá a rásť. Neexistuje na svete malá a vyspelá ekonomika, ktorá by nebola otvorenou (s výnimkou malých ropných emirátov). Alternatívou je len uzavretosť typu Severná Kórea.

Ktoré sú hlavné dôvody toho, prečo je naša ekonomika taká otvorená?

Veľkosť, poloha, štruktúra ekonomiky.

Svet sa mení, nie je práve teraz už najvyšší čas vydať sa cestou väčšej sebestačnosti nášho hospodárstva? Nemala by vláda v tomto smere robiť v spolupráci so súkromným sektorom rázne opatrenia – štrukturálne riešenia, ktoré by pomohli znižovať dopady hroziacej hospodárskej krízy v zmysle dosiahnutia väčšej nezávislosti, resp. odolnosti? Predsa, čo si tu vyrobíme, dopestujeme, to tu budeme mať, či už kríza bude alebo nebude.

O väčšej, alebo skôr inej ako doterajšej sebestačnosti samozrejme má zmysel vo svetle zmien po dnešnej pandémii uvažovať, avšak veľmi triezvo a opatrne. Treba si uvedomiť, že na svete je dnes 68 miest, ktoré majú viac obyvateľov, ako má celé Slovensko. Takže naša sebestačnosť bude vždy len veľmi obmedzená a relatívna, pokiaľ ovšem nechceme byť izolovaní a chudobní. Viac sebestačnosti totiž môže priniesť to, čo chceme, napríklad väčšiu nezávislosť, lepší miestny a regionálny rozvoj, kvalitnejšie a čerstvejšie potraviny a podobne, skoro vždy to však bude znamenať aj vyššie náklady a vyššie ceny.

V súvislosti s predchádzajúcou otázkou, ktoré opatrenia by Slovensku výrazne pomohli?

Pomohla by lepšia premyslenejšia podpora domácich výrobcov, malých miestnych producentov, predaja z dvora, podpora a propagácia miestnych biofariem a podobne. Ale s vedomím toho, že to bude pre ľudí drahšie, či už ako pre spotrebiteľov, alebo pre daňových poplatníkov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.