Spustia sankcie uvalené na Rusko reťazovú reakciu v hospodárstve EU s dopadmi, ktoré si zatiaľ ani nevieme predstaviť? Ako sa bude vyvíjať hospodárstvo SR v najbližších rokoch? Aké máme možnosti? Situáciu hodnotí štátny tajomník Ministerstva Hospodárstva PhDr. Ján Oravec CSc. (JO) a analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Ing. Martin Vlachynský (MV).
Vieme v súčasnosti povedať, aký dopad bude mať súčasná globálna situácia z celkového pohľadu na ekonomiku EU a zvlášť SR?
JO: Počas konfliktu na Ukrajine trvajúceho už vyše mesiac, boli zo strany EÚ voči Ruskej federácií prijaté rozšírené sankčné opatrenia, ktoré samozrejme budú mať významný vplyv na zahraničný obchod a energetickú bezpečnosť. Vplyv budú mať aj sociálne dopady spojené s prílivom utečencov.
V najbližšom čase očakávame efekt tzv. ekonomického šoku, jeho rozsah, vzhľadom na relatívne krátku dobu od vypuknutia konfliktu a prijatia sankcií, nie je možné jednoznačne predpovedať.
Kľúčovou výzvou dnešných dní je riešenie okamžitého ekonomického šoku vyplývajúceho zo zvyšovania cien a to nie len samotných energií, ale aj dovážaných surovín, ktoré budú mať okamžitý efekt na rast spotrebiteľských cien v dôsledku globálnej závislosti jednotlivých krajín. S určitosťou vieme konštatovať zmenu prístupu k energetickej bezpečnosti, závislosti na kritických surovinách, ako aj pri fungovaní zahranično-obchodných vzťahov a v spotrebiteľskom správaní.
MV: Každá vojna je pre svet krokom späť aj po ekonomickej stránke. Je zničené množstvo kapitálu, tovarov a hlavne ľudských životov. Jednoduchá odpoveď preto je, že toto Putinove dobrodružstvo všetci zaplatia vyššími cenami, nižším hospodárskym rastom a nutnosťou prebudovať svetovú ekonomiku tak, aby zahŕňala obchodné vzťahy s Ruskom v čo najmenšej miere.
V prípade Slovenska si to bude vyžadovať najmä veľké investície v energetike, keďže v tomto sektore sme s Ruskom nadštandardne prepojení. Na druhej strane nepôjde o novinku, skôr o urýchlenie toho, na čom sa EÚ v rámci Green Deal dohodla ešte pred inváziou.
EU aktuálne dochádzajú zásoby železnej rudy, vzácnych kovov a plynov nevyhnutných pre rôzne odvetvia priemyslu (najmä automobilový). Ako rýchlo, odkiaľ a za akú cenu je EU schopná nahradiť doterajších dodávateľov najmä z Ruska a Ukrajiny?
JO: Čo sa týka nerastných surovín, predovšetkým železnej rudy, útlm dodávok z Ukrajiny zatiaľ spoločnosti neevidujú a závislosť na jej dovoze sa snažia riešiť vytváraním dostatočných zásob pre prípad útlmu či zastavenia. Aktivity sú smerované aj na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov tejto suroviny, ktorú je možno dovážať aj lodnou dopravou zo Severnej a Južnej Ameriky, poprípade z Austrálie do prístavov EÚ napr. v Poľsku a následne železnicou na územie SR, čo sa ale môže prejaviť na zvýšení prepravných nákladov.
Slovenský priemysel je energeticky a materiálovo náročný a závislosť na nerastných surovinách z Ruska a Ukrajiny je v tejto chvíli citeľnejšia než kedykoľvek predtým. Zvyšovaním tlaku na energetickú a materiálovú efektívnosť, zavádzanie princípov obehového hospodárstva, ako aj využívanie obnoviteľných zdrojov, nových inovatívnych technológií a zdrojov ako napr. vodík, je možné znížiť negatívne vplyvy nedostatku týchto zdrojov aj do budúcnosti.
MV: To nie je otázka EÚ, ale celého sveta. Fungujeme na globálnom trhu surovín, suroviny kúpi vyššia ponuka na stole a je jedno, odkiaľ príde. V prípade nerastov je to však menší problém, ako v prípade plynu a ropy. Rusko má veľký (15-40%) podiel na ťažbe len zopár surovín (hlavne paládium, potaš, do menšej miery titán), v prípade ostatných sa jedná o podiely do 10 % svetovej ťažby. Ak do toho zarátame ešte aj výpadky ukrajinských dodávok, tak z pohľadu minimálne nasledujúcich mesiacov to bude znamenať viacero nepríjemných výpadkov na svetovom trhu. Ale nárast ceny surovín bude motivovať ťažobné spoločnosti investovať do ťažby a ekonomické spomalenie vo svete zníži dopyt, čo časom pomôže situáciu stabilizovať.
Automobilový priemysel sa musí vysporiadať nie len s rastom cien energii, dlhodobým nedostatkom čipov, ale aj už so spomínaným nedostatkom vyššie uvedených komodít. Budú automobilky utlmovať výrobu? Čo to bude pre Slovensko znamenať?
JO: V tejto chvíli sa ukazuje ako možné, že automobilky pristúpia k čiastočným útlmom svojej výroby, čo samozrejme ovplyvní rast ekonomiky, na ktorom sa tento segment podieľa vo významnej miere. Na druhej strane je potrebné poukázať na kroky štátu pri podpore v oblasti elektrifikácie dopravy a vývoja využívania vodíka v doprave. Prínosom môže byť aj projekt Inobat na výstavbu továrne na batérie, čím sa zmierni aj závislosť na dodávkach.
MV: Predpokladám, že automobilový priemysel bude značne zasiahnutý. Do vnútra sektora však nevidím natoľko, aby som si trúfal povedať, ako veľké tieto problémy budú.
Očakávate na Slovensku recesiu, prípadne globálnu hospodársku krízu?
JO: Ekonomická situácia na Slovensku je už v súčasnosti viditeľne ovplyvnená rastúcou infláciou. Podľa najnovších predikcií je možné očakávať tempo rastu ekonomiky okolo 2,1%, čo však v značnej miere bude závisieť od dĺžky a rozsahu konfliktu.
Hlavnou výzvou SR pre nasledujúce obdobie bude nutnosť zvýšenia energetickej a materiálovej bezpečnosti. Významnými krokmi bude otvorenie nového jadrového bloku v Mochovciach, prilákanie nových investícií, ktoré sa sťahujú z Ruska, Ukrajiny či Bieloruska, výstavba továrne Inobat, ako aj využívanie prostriedkov z Plánu obnovy a dočerpanie eurofondov minulého programového obdobia. Všetky tieto kroky môžu napomôcť minimalizovať negatívne dopady dnešnej globálnej situácie a umožniť opätovné naštartovanie ekonomiky SR.
MV: Globálna ekonomika dokázala pomerne úspešne spracovať viaceré minulé krízy, vrátane pandémie. Som však presvedčený, že by sme mali byť pripravení aj na scenár s dlhodobejšou recesiou.
V EU sa v posledných mesiacoch veľa hovorilo investíciách do zelenej ekonomiky, avšak v posledných dňoch sa hovorí skôr o oveľa väčších výdavkoch na zbrojenie. Na čo sa podľa Vás bude klásť väčší dôraz a aký dopad to bude pre EU mať z hľadiska konkurencieschopnosti?
JO: Lídri krajín EÚ sa 10.-11. marca dohodli na „Versailleskej deklarácií“, ktorá sa zameriava na výzvy v rámci troch kľúčových dimenzií vo vzťahu k vzniku konfliktu na Ukrajine a prijatým sankciám voči Rusku. Budúce potrebné aktivity a vízie sú potrebné v oblasti posilnenia obrany EÚ, zníženia energetickej závislosti a vybudovanie robustnejšej ekonomickej základne. Samozrejmosťou je, že vo vzťahu ku globálnej situácii a vzniku ozbrojeného konfliktu sa musia členské krajiny viac zaoberať otázkou obrannej bezpečnosti EÚ, čo znamená zvýšenie investícií zameraných na strategické nedostatky a zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Aj v tomto kontexte je základom podpora výskumu a inovácií do kritických a nových technológií.
Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že tento konflikt zvýraznil energetickú a surovinovú závislosť Európy práve na tretích krajinách. Zelené hospodárstvo je preto synergiou k budúcej transformácii EÚ, aby sa stala hospodársky odolnejšou, energeticky bezpečnou a konkurencieschopnou.
MV: To je hlavne otázka politických priorít. Pocit ohrozenia v Európe za posledný mesiac dramaticky narástol a mnohé vlády budú na to reagovať väčšími výdavkami na zbrojenie. Nie je to otázka zmeny konkurencieschopnosti, zbrane sú tovar, podobne ako autá a topánky a napĺňajú úžitok v podobe pocitu bezpečia. Ekonomika tak vyrobí menej bežných spotrebných statkov a viac obranných prostriedkov.
Zásadným rozdielom je však to, že o nákupoch zbraní sa rozhoduje čisto na politickej úrovni a nie na úrovni jednotlivých spotrebiteľov, čo povedie k posilneniu politickej kontroly nad ekonomikou.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, nemalo by sa Slovensko snažiť zameriavať na svoj vlastný potenciál a sebestačnosť?
JO: Slovenská ekonomika má svoje špecifiká (napr. relatívne malý domáci trh, otvorenosť, proexportné zameranie). Tieto špecifiká výraznou mierou vplývajú na kondíciu a celkovú výkonnosť ekonomiky, ktorá sa opätovne spomaľuje. Vzhľadom na exportné zameranie, výhradnú sebestačnosť nie je možné očakávať, nakoľko náš priemysel je súčasťou globálneho dodávateľského reťazca.
Oživenie nášho hospodárstva je možné vidieť práve v rozvoji potenciálu našej krajiny. Príležitosťou je už spomínané prilákanie nových investícií, ktoré sťahujú svoje prevádzky z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, ako aj vstup našich MSP do subdodávateľských reťazcov a nahradenie firiem z inkriminovaných krajín.
Vzhľadom na silnú pozíciu automobilového a elektrotechnického priemyslu je z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti SR dôležité zachytiť aktuálne trendy vyplývajúce z dvojitej zelenej a digitálnej transformácie, z ktorých môžeme ťažiť pri snahe oživiť hospodárstvo SR.
Našou víziou je aktívne podporovať tento trend poskytovaním podpory budovania infraštruktúry nabíjacích staníc, výskumu a vývoja batérií a výskumu nových komponentov vhodných pre moderné energeticky úsporné nabíjacie systémy.
Všetky tieto oblasti vytvárajú nové investičné príležitosti, pracovné miesta a prispievajú tak k rozvoju krajiny, preto ich považujeme za príležitosť práve v tejto situácii.
MV: Sebestačnosť je mýtus. V globálnom svete nič také neexistuje. Aj na takú jednoduchú vec, ako napríklad vypestovať zemiak, potrebujete obrovskú škálu vstupov – kovy, gumu, čipy pre traktory, naftu, hnojivá, osivá, triediace linky, chladiace zariadenia, logistickú sieť, platobnú sieť… dosiahnuť sebestačnosť je nemožné, obzvlášť pre takú malú krajinu, ako je Slovensko. Stačí sa pozrieť na oveľa väčšie Rusko, po mesiaci vojny sa tam ľudia bijú o cukor a mnohé fabriky stoja, pretože im chýba všetko možné, od čipov až po guličkové ložiská.
Ekonomika by mala byť robustná, nie sebestačná – to znamená s kvalitnou a vzdelanou pracovnou silou, dobre vybavená kapitálom, silným finančným systémom, zdravými verejnými financiami, s vyspelou infraštruktúrou a dobre zasieťovaná so silnými partnermi vo svete.
