Prof. Ľuboš Pástor, PhD. vyštudoval Fakultu managementu UK v Bratislave. Prednáša finančnú ekonómiu na Chicagskej univerzite (University of Chicago). V roku 2009 mu bol udelený čestný titul Charles P. McQuaid Professor of Finance. Od roku 2014 sa podieľa na riadení univerzitného Fama-Millerovho centra pre finančný výskum. Vo svojej odbornej činnosti sa venuje rôznym otázkam v oblasti finančnej ekonómie, je členom vedenia Americkej finančnej asociácie (AFA) a v rokoch 2016 – 2017 prezidentom Západnej finančnej asociácie (WFA). Pôsobí tiež v redakčných radách odborných časopisov Journal of Finance (2006 -), Journal of Financial Economics (2006 -) a Review of Financial Studies (2006 – 2009). Od roku 2015 je členom Bankovej rady NBS.
V súčasnosti nejeden ekonóm varuje pred prichádzajúcou finančnou krízou. Sú tieto obavy na mieste, resp. aká je pravdepodobnosť, že kríza naozaj v najbližších rokoch príde? Aká bude?
Finančné krízy nemožno spoľahlivo predpovedať. Keby sa to dalo, tak by sa nestali. Totiž, keby sme vopred vedeli, že prichádza kríza, prijali by sme opatrenia, ktoré by jej zabránili, a tá kríza by sa napokon nikdy nestala.
Myslím si však, že v posledných mesiacoch do istej miery vzrástla pravdepodobnosť príchodu globálnej hospodárskej recesie (ale nie nutne krízy). Príkladmi javov, ktoré túto pravdepodobnosť zvýšili, sú protekcionistické opatrenia, volatilita na finančných trhoch, a vyrovnávajúca sa výnosová krivka amerických vládnych dlhopisov.
Príčina vzniku krízy v roku 2008 bola od začiatku jasná, čo by mohlo vyvolať finančnú krízu teraz?
Ťažko povedať. Najbližšia kríza takmer určite nebude taká, ako ta posledná, lebo na takú sme už pripravení. Po každej kríze sa totiž zavádzajú nové regulácie, ktorých cieľom je zabrániť opakovaniu rovnakého scenára. Momentálne mám najväčšie obavy z medzinárodných politických prestreliek, vrátane možných rastúcich obmedzení medzinárodného obchodu.
Dá sa kríze nejako predísť? Sú krízy nevyhnutnosťou a nedostatočnosťou kapitalizmu?
Krízy asi úplne eliminovať nedokážeme, správnou reguláciou však môžeme znížiť ich pravdepodobnosť a zmierniť ich dopad. Napríklad obmedzením nadmerného zadlžovania domácností a firiem alebo požadovaním kapitálových vankúšov u významných finančných inštitúcii. V NBS sme nedávno prijali práve také opatrenia.
Je nasledovný výrok Tomáš Baťu (1876 – 1932) stále aktuálny?: „Příčinou krize je morální bída. Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek. V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku.“
Ja si nemyslím, že príčinou hospodárskych kríz je morálna bieda. Baťov výrok pochádza z doby, keď sme o hospodárskych krízach nevedeli skoro vôbec nič.
